Niektoré rozdiely medzi krajinami sú tak viditeľné, že ich nemožno prehliadnuť ani pri krátkej návšteve. Mnohí obyvatelia Trenčína a okolia často navštevujú neďalekú Moravu. Či už za nákupmi, oddychom alebo na rodinný výlet – s návratom prichádza aj otázka: Prečo to tam vyzerá upravenejšie, dostupnejšie, normálnejšie?
Zatiaľ čo v mestách ako Zlín mestská samospráva dosahuje prebytok vo výške 150 miliónov českých korún, slovenské obce žijú z ruky do úst. Zvyšujú dane a poplatky, znižujú rozsah verejných služieb a zápasia o prežitie. Dôvod? Dlhodobé odkladanie problémov tými, ktorí už 14 rokov rozhodujú o chode štátu.
Prenášanie zodpovednosti bez peňazí
Štát na Slovensku odovzdal samosprávam množstvo kompetencií. Na papieri to vyzerá ako decentralizácia. V praxi to však znamená, že mesta a obce musia zvládať školstvo, sociálne služby, infraštruktúru aj kultúru – často bez primeraného financovania.
Mesto Trenčín a jeho okolie tak musia každoročne riešiť dilemu – kde ubrať, čo zrušiť, ako prežiť. Pravidelne sa zvyšujú dane z nehnuteľností, poplatky za odpady či parkovanie. Samosprávy sú tlačené do roly výbercov daní, pričom zdroje od štátu často stagnujú alebo sa krátia.
Zlín rozvíja, Trenčín počíta straty
Kým v Zlíne daňové príjmy mesta v roku 2024 prekročili pôvodný rozpočet o viac ako 130 miliónov Kč, v slovenských regiónoch vláda odobrala samosprávam 200 miliónov eur z eurofondov, a to bez diskusie, bez rešpektovania dohôd, bez ohľadu na dopad. Z peňazí určených na školstvo, zdravotníctvo, dopravu, klimatické opatrenia či energetiku ostali len sľuby.
Vyhlásenia združení samospráv (ZMOS, SK8, ÚMS) hovoria jasne: rozhodnutie vlády je porušením partnerstva, ktoré by malo byť základom spolupráce.
V realite regiónov: deravé cesty, zúfalé nemocnice, neviditeľní seniori
Ľudí však nezaujímajú rozpočtové tabuľky. Zaujíma ich, prečo musia obchádzať výtlky v meste, prečo sa nedostanú k odbornému lekárovi, prečo ich starý otec nemá miesto v zariadení pre seniorov.
- Kvalita ciest v okrese Trenčín je žalostná. Obce nemajú na ich opravu, kraj má obmedzené zdroje a štát sa vyhovára na konsolidáciu. Výsledok? Každoročné záplatovanie, ktoré nič nerieši.
- Trenčianska nemocnica funguje v poddimenzovanom režime. Chýbajú lekári, sestry, peniaze. Oddelenia sa rušia alebo preskupujú, personál odchádza.
- Seniori a ich rodiny zápasia s dostupnosťou opatrovateľskej služby. Samosprávy robia, čo môžu – no bez systémovej podpory je to ako liať vodu do deravého vedra.
Byrokracia, výhovorky a útoky na samosprávy
Keď sa objavili otázky o nízkom čerpaní eurofondov, vláda ukázala prstom na samosprávy. No fakty hovoria inak: výzvy boli vyhlásené neskoro, často menené, plné byrokracie. Projekty sú pripravené, no štát ich blokuje. A ešte aj uráža – výroky o „nekompetentných“ regiónoch pôsobia o to horšie, keď práve tieto regióny ťahajú štát na svojich pleciach.
Ako povedal jeden z predstaviteľov samospráv:
„Nepotrebujeme výnimky. Potrebujeme len to, aby štát dodržal vlastné pravidlá.“
Dôsledky 14 rokov vlády: zmeškaný rozvoj
V Trenčíne a okolí sa už dávno nečaká na zázraky. Čaká sa len na to, aby štát konečne prestal podkopávať mestá a obce, ktoré každý deň zabezpečujú základné služby pre milióny ľudí. Po 14 rokoch by už malo byť jasné, že centralizovaný prístup bez rešpektu k regiónom nefunguje. A že zatiaľ čo Zlín rozvíja, my len počítame, čo si môžeme dovoliť nedať.
Ak sa má Slovensko skutočne pohnúť dopredu, musí začať tam, kde žijú ľudia – v obciach, mestách, komunitách. Lebo odtiaľ sa krajina nebuduje sľubmi, ale prácou.
zdroj zmos.sk , autor
