Nové vládne opatrenia, ktoré majú zachrániť verejné financie, prinášajú viac otázok než odpovedí. Isté je jedno – doplatia na ne tí, ktorí už teraz nesú najväčšiu časť bremena: pracujúci.
Pracujúci opäť ako bankomat štátu
Ľudia, ktorí denne vstávajú do práce, budú platiť vyššie odvody, prídu o štyri dni voľna a štát im za to ponúkne horšie služby. Ich reálne príjmy klesnú, pričom budú dotovať 13. dôchodky – aj pre tých, ktorí na ne vôbec nie sú odkázaní.
Mnohí dôchodcovia s vyššími príjmami 13. dôchodok nepotrebujú. Tí, ktorí majú nižšie penzie, mali myslieť na svoje zabezpečenie skôr. Úlohou štátu nie je suplovať neustálu starostlivosť o zdravých ľudí, ale vytvárať podmienky počas aktívneho života tak, aby si každý dokázal zabezpečiť dôstojnú starobu.
Dôchodcovia tradične v bezpečí
Kým pracujúci prídu o časť príjmov, dôchodcovia nebudú platiť nič. Naopak, štát im zachová 13. dôchodky – bez ohľadu na výšku penzie. Generačná spravodlivosť sa v tomto prípade ani len nespomína.
Možno je preto na mieste hovoriť aj o hornej vekovej hranici pre voľby. Ľudia s kognitívnym deficitom totiž môžu mať problém rozpoznávať skutočne správne riešenia, a pritom rozhodujú o budúcnosti tých, ktorí ešte musia desaťročia systém financovať.
Zrušený sviatok ako „záchrana“ hospodárstva
Vládne riešenie v praxi znamená aj zrušenie sviatku Troch kráľov. Ako keby pár hodín navyše v práci dokázalo vyrovnať desiatky rokov zlého hospodárenia. Symbolický krok, ktorý síce ukáže na kalendári, ale v ekonomike sotva niečo zmení.
Štátny moloch zostáva nedotknutý
Na úradoch sa nešetrí. Desiatky až stovky prenajatých budov, často za nevýhodné nájmy, zostávajú v prevádzke. Štát sa nesnaží presunúť do vlastných moderných priestorov a neznižuje počet úradníkov.
Len málo sa pritom využívajú moderné technológie, ktoré by mohli znížiť potrebu veľkého aparátu – napríklad okresných úradov. Kľúčové je zachovať kraje, aby nedochádzalo k centralizácii všetkého do Bratislavy. Účelne by sa mali v rámci krajov ponechať len väčšie okresy, napríklad Trenčín, Prievidza či Považská Bystrica, a ostatné menšie okresy zlúčiť do týchto celkov.
Zdravotníctvo: otvorený účet bez pravidiel
Jednou z oblastí, kde sa vôbec nehovorí o zmene, je zdravotníctvo. Na Slovensku funguje v praxi neobmedzená zdravotná starostlivosť zdarma, čo vedie k mnohým absurdnostiam.
Úplne na začiatku by bolo potrebné obmedziť opakované poskytovanie nákladnej starostlivosti tým, ktorí neustále podpisujú reverzy a následne žiadajú opätovné výkony na účet systému. Ďalším problémom je tzv. zdravotná turistika: niekto, kto celý život využíval výhody v zahraničí, si zaplatí mesiac v slovenskej zdravotnej poisťovni a následne čerpá drahé operácie či zákroky, ktoré by si inde musel hradiť v plnej cene.
Takto štát dopláca na neférové správanie jednotlivcov, zatiaľ čo pracujúci a podnikatelia si systém povinne financujú celý život.
Samosprávy: menej peňazí, viac hnevu občanov
Najväčší dopad konsolidácie pocítia mestá a obce. Menej peňazí znamená menej opravených chodníkov, ciest, zrekonštruovaných škôl či športovísk. Menej bude aj kultúrnych akcií a drobných mestských zásahov.
Keď sa pokazí lampa či rozpadne chodník, obyvatelia budú nadávať na starostu alebo primátora. V skutočnosti je však za tým vláda a jej nezodpovedné „balíčky“.
Falošná debata: šetriť namiesto tvoriť
Všetci dnes riešia, ako ušetriť 2 miliardy eur ročne.
Ale skutočnou témou by malo byť: ako zarobiť, vyprodukovať naviac 5, 7 či 10 miliárd eur ročne.
Namiesto toho, aby sa hľadali cesty k rastu hospodárstva, podpore podnikateľov či investíciám, sa pozornosť sústreďuje výlučne na udržiavanie sociálneho blahobytu tých, ktorí do systému nič neprinášajú. Štát namiesto podpory aktívnych ľudí živí pasivitu a rozdáva peniaze bez ohľadu na to, či príjemca niekedy pracoval alebo prispel do spoločného balíka.
Žiadna seriózna debata o raste, žiadne systémové riešenia. Len ďalšie škrty a presúvanie peňazí z vreciek tých, ktorí hodnoty tvoria, do rúk tých, ktorí ich iba spotrebúvajú.
Záver: Konsolidácia na papieri, realita v peňaženkách
Vládne balíčky neznamenajú ozdravenie hospodárstva. Znamenajú len ďalšie zaťaženie tých, ktorí systém držia nad vodou – pracujúcich a samospráv. Dôchodcovia a štátni úradníci zostávajú mimo ohrozenia.
A odchodné v armáde? To, samozrejme, zostáva nedotknuté.
