Slovensko opäť žije pod heslom „konsolidácia“. Vláda prichádza s ďalšími balíčkami, ktoré siahajú do peňaženiek podnikateľov aj zamestnancov, no pritom si nedokáže urobiť poriadok vo vlastnom dvore. Namiesto reálnych úspor v štátnej správe či obmedzenia zneužívania sociálneho systému sa najjednoduchšia cesta hľadá u tých, ktorí tvoria hodnoty.
Konsolidácia na papieri, realita iná
Podľa Bankovej rady NBS, ktorá prerokovala jesenný ekonomický vývoj, slovenská ekonomika rastie pomaly a zaostáva za očakávaniami. Analytici upozorňujú, že nové konsolidačné opatrenia vlády budú brzdiť hospodárstvo ešte viac – namiesto prirodzeného rastu okolo 1,2 % sa očakáva len 0,5 % v roku 2026. Bez balíčkov by bol rast viac než dvojnásobný. Do roku 2027 môže ubudnúť až 30-tisíc pracovných miest.
Inflácia, ktorá mala konečne klesať, bude podľa odhadov stále ťahaná nahor, a to aj zvýšením regulovaných cien energií. Časť obyvateľov už nemá dostať ani kompenzácie. Inými slovami – občan zaplatí, štát šetrí len na papieri.
Kde sú reálne úspory?
Ak by vláda myslela konsolidáciu vážne, začala by:
- zefektívnením ministerstiev, ktoré sú predimenzované a často si prehadzujú kompetencie, namiesto aby ich znižovali,
- revíziou prenajatých budov – mnohé úrady sedia v lukratívnych priestoroch, hoci štát má vlastné nevyužité objekty,
- zamedzením zneužívania sociálnych dávok a nastavením prísnejších pravidiel ich čerpania,
- transparentným obstarávaním a digitalizáciou služieb, ktoré by znížili personálne a prevádzkové náklady,
- optimalizáciou nemocníc a zdravotníckych zariadení, kde úniky peňazí dlhodobo tvoria stovky miliónov eur,
- obmedzením zneužívania zdravotníctva – mnohí ľudia využívajú bezplatnú zdravotnú starostlivosť nad rámec reálnych potrieb, čo stojí systém obrovské peniaze ročne.
Tieto kroky by boli bolestivé pre politikov, nie pre ľudí. No tie sa, zdá sa, vláde zavádzať nechce.
EÚ fondy – posledná nádej?
Podľa NBS je pre rast slovenskej ekonomiky kľúčové efektívne využitie prostriedkov z Plánu obnovy a eurofondov. Problém je, že Slovensko v tejto disciplíne dlhodobo zlyháva – peniaze prichádzajú neskoro, alebo sa strácajú v spleti byrokracie a projektov, ktoré neprinášajú dlhodobý efekt.
A ešte pridaná záťaž pre mestá a obce
Ako keby toho nebolo málo, vláda systematicky prenáša množstvo svojich kompetencií na mestá a obce. Tie sú následne nútené hľadať dodatočné zdroje, čo sa prejavuje zvyšovaním miestnych daní a poplatkov. Občan tak platí dvakrát – najprv cez celonárodné konsolidačné opatrenia a potom aj vo vlastnej samospráve.
Záver
Namiesto toho, aby vláda išla príkladom a konsolidovala svoje ministerstvá, prenájmy či verejné zákazky, siaha po najľahšom riešení – zaťažení podnikateľov a pracujúcich. Ekonomika spomaľuje, pracovných miest ubudne a životná úroveň padá. V susedných krajinách rastú rýchlejšie, kým Slovensko sa svojimi „balíčkami“ brzdí samo.
Zdroj: Národná banka Slovenska – Stanovisko Bankovej rady k Ekonomickému a menovému vývoju, jeseň 2025
ilustračný obrázok AI
