Regály supermarketov dnes vyzerajú ako malé fitness centrum. Proteínové rožky, jogurty, pudingy, tyčinky, dokonca aj „high-protein“ cestoviny. Nápis extra bielkoviny sa stal marketingovou zbraňou. Výrobcovia dobre vedia, že slovo „proteín“ sa spája so silou, výkonom a svalmi. Otázka však znie: je to naozaj také nevyhnutné, alebo ide skôr o výnosný biznis?
Čo naozaj potrebujú športovci
Bielkoviny sú základnou stavebnou látkou svalov. Pri silovom tréningu dochádza k drobným poškodeniam svalových vlákien a práve proteíny zabezpečujú ich opravu a rast. To je fakt.
Odborné odporúčania pre aktívnych ľudí sa väčšinou pohybujú približne v rozmedzí 1,4 až 2 gramy na kilogram telesnej hmotnosti denne. Pri silovom tréningu môže byť horná hranica o niečo vyššia, pri rekreačnom cvičení často stačí menej.
Dôležité však je jedno: telo má svoje limity. Nad určitú hranicu už vyšší príjem neznamená rýchlejší rast svalov. Organizmus prebytok jednoducho využije ako energiu alebo ho vylúči.
Marketing: viac proteínu = viac svalov?
Tu sa začína príbeh supermarketov. Označenie „high protein“ umožňuje výrobcom zvýšiť cenu aj pri produktoch, ktoré sa od bežných líšia len minimálne. Niektoré potraviny obsahujú len o pár gramov bielkovín viac, no stoja podstatne viac.
Vytvára sa dojem, že bežná strava nestačí. Že bez proteínového nápoja po tréningu sa svaly „neobnovia“. Že bez proteínovej tyčinky telo stagnuje.
Realita? Väčšina ľudí, ktorí pravidelne konzumujú mäso, mliečne výrobky, vajcia alebo strukoviny, nemá nedostatok bielkovín. Skôr naopak – pri typickej stredoeurópskej strave je príjem často dostatočný až nadbytočný.
Pohľad lekárov: kde je hranica?
Lekári upozorňujú, že krátkodobo vyšší príjem zdravému človeku väčšinou neublíži. Problém môže vzniknúť pri dlhodobo veľmi vysokom príjme, najmä ak ide prevažne o živočíšne bielkoviny.
Niektoré odborné práce poukazujú na to, že extrémne vysoký príjem proteínov môže predstavovať zvýšenú záťaž pre obličky, najmä u ľudí, ktorí už majú predispozíciu alebo skryté ochorenie. Zároveň môže dôjsť k vytláčaniu iných dôležitých zložiek stravy – napríklad vlákniny, komplexných sacharidov či zdravých tukov.
Inými slovami: vyváženosť je dôležitejšia než extrém.
Potrebujeme proteínové prášky?
Proteínový doplnok môže byť praktický. Napríklad:
- keď nestíhate klasické jedlo,
- po náročnom tréningu a dlhšom čase bez stravy,
- pri redukcii hmotnosti, keď chcete zachovať svalovú hmotu.
Nie je to však zázračný nápoj, ktorý nahradí tréning, spánok a kvalitnú stravu.
Záver: menej hystérie, viac rozumu
Proteíny sú pre športovcov dôležité. To je nepochybné. No predstava, že „čím viac, tým lepšie“, je skôr výsledkom marketingu než medicíny.
Supermarkety z proteínovej vlny urobili výnosný segment. Lekári a odborníci na výživu však zdôrazňujú, že rozhodujúca je celková skladba stravy, pravidelný tréning a regenerácia.
Svaly nerastú z etikety na obale. Rastú z práce, energie a primeraného množstva živín.
Zdroj: odborný článok publikovaný v databáze PubMed Central (PMC7460905)
