Trenčín, 12. marec 2026 — Trenčianske múzeum v Trenčíne v týchto dňoch realizuje archeologický výskum v kaplnke kláštora na Veľkej Skalke pri Trenčíne. Výskum prebieha na základe nariadenia Krajského pamiatkového úradu a je súčasťou príprav vlastníka objektu – Rímskokatolíckej cirkvi – na jeho budúcu pamiatkovú obnovu.
Výskum vykonáva archeológ Trenčianskeho múzea Mgr. Juraj Malec, PhD. so zameraním na overenie pochôdznych úrovní v kaplnke. Počas prác však došlo k nečakanému nálezu.
Objav dodatočne upravenej krypty s ľudskými pozostatkami
V sonde v centrálnej časti kaplnky bola objavená krypta, ktorá bola v minulosti zmenšená z dôvodu vybudovania podporného pilastra. Kostrové pozostatky pôvodne pochovanej osoby boli pravdepodobne presunuté do menšieho priestoru. Archeológovi sa ich podarilo zrekonštruovať takmer kompletne, chýbajú však niektoré väčšie kosti — napríklad lebka, lýtková kosť či lopatka a taktiež takmer všetky prsty. Nie je vylúčené, že tieto časti mohli neskôr slúžiť aj ako relikvie.
Zatiaľ nie je možné určiť presné datovanie pochovania. Predbežné odhady hovoria o novoveku, približne o 17. storočí, no presnejšie výsledky prinesú až antropologické analýzy. Tie budú na mieste realizovať odborníci z Katedry antropológie Univerzity Komenského v Bratislave v najbližších dňoch.
Kto bol pochovaný v kaplnke?
Podľa umiestnenia hrobu priamo v kaplnke v bezprostrednej vzdialenosti od oltára ide s najväčšou pravdepodobnosťou o významnú osobnosť spojenú s kláštorným životom — predstaveného kláštora, člena duchovného rádu či inú dôležitú osobu, ktorá mala výnimočné spoločenské alebo duchovné postavenie.
Podľa Mgr. Silvie Bodorikovej, PhD., výskumnej pracovníčky Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá bola priamo na mieste výskumu, ide o jedinca mužského pohlavia vo veku približne 35 – 40 rokov. Na základe opotrebovania stavcov je možné konštatovať, že vykonával fyzicky náročnú prácu, čo poskytuje ďalšie dôležité indície o jeho živote a postavení.
Odborná spolupráca a dôstojný prístup
„Každý výskum na Skalke vnímame ako dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu histórie tohto mimoriadne významného pútnického miesta. Objav krypty je jedinečný a zároveň nám pripomína našu zodpovednosť pri práci s kultúrnym dedičstvom. Sme radi, že môžeme odborne pomôcť vlastníkovi pri príprave obnovy a spolupracovať takto úzko s významnými aktérmi regiónu,“ uviedol Mgr. Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Trenčianske múzeum realizuje výskum pre vlastníka za nákladovú cenu, nie komerčne, ako formu odbornej podpory pri ochrane jedinečného duchovného a kultúrneho miesta.
Po ukončení archeologického výskumu budú pozostatky opätovne a dôstojne uložené priamo v kaplnke na Skalke pri Trenčíne.
Historický kontext
Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne je najstarším známym pútnickým miestom na Slovensku, ktorého tradícia siaha do 11. storočia. Je späté s pustovníkmi sv. Andrejom-Svoradom a sv. Beňadikom, ktorých život opisuje už Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi z roku 1064. Na mieste ich pustovníckej jaskyne vzniklo v 12. storočí prvé cirkevné zázemie, ktoré sa v roku 1224 spomína ako jedno z významných duchovných miest Trenčianskej stolice. V roku 1244 bol založený benediktínsky kláštor na Veľkej Skalke, ktorý pretrval do začiatku novoveku. V 17. storočí tu bola vybudovaná a rozšírená dnešná baroková kaplnka sv. Andreja-Svorada, ktorá sa stala centrom miestnej pútnickej tradície. Po zániku kláštora v 18. storočí však miesto naďalej priťahovalo pútnikov a postupne sa stalo významným duchovným symbolom Trenčianskeho regiónu.
Kaplnka, v ktorej prebieha súčasný archeologický výskum, patrí k hlavným zachovaným častiam historického kláštorného areálu.
