Lesníctvo v Európskej únii zostáva stabilným sektorom a Slovensko v ňom zaujíma zaujímavú pozíciu. Najnovšie údaje Eurostatu za rok 2023 ukazujú, že kým rozloha lesov v EÚ sa prakticky nemení, v niektorých krajinách vrátane Slovenska sa vývoj lesnej plochy a objemu drevnej zásoby rozchádza.
V celej EÚ sa lesná plocha v roku 2023 medziročne zvýšila len o 0,1 %, pričom zásoba dreva v stojacich porastoch vzrástla o 0,34 %. Slovensko však patrí medzi krajiny, kde lesná plocha síce rástla, no objem dreva sa znížil. Podľa Eurostatu to znamená, že aj pri rozširovaní lesných porastov mohli ťažba a prirodzené straty prevýšiť ročný prírastok drevnej hmoty.
Tento trend nie je v Európe ojedinelý. Rovnaký vývoj evidovali aj vo Fínsku, Lotyšsku, Estónsku, Česku, Litve a Taliansku. Dáta zároveň pripomínajú, že samotná výmera lesa ešte nevypovedá o celkovej kondícii lesného hospodárstva. Objem dreva ovplyvňuje nielen rast stromov, ale aj intenzita ťažby, sucho, škodcovia či extrémne výkyvy počasia.
Z pohľadu produkcie dreva ostáva EÚ na rastovej trajektórii. Produkcia guľatiny sa od roku 2010 zvyšovala takmer nepretržite, s krátkym zastavením v roku 2020, a v roku 2023 dosiahla 460 miliónov kubických metrov. Najväčšími producentmi boli Nemecko, Švédsko, Fínsko, Francúzsko a Poľsko, ktoré spolu vytvorili viac ako 64 % celkovej produkcie EÚ.
Pre Slovensko je dôležité najmä to, že podľa Eurostatu patrí medzi krajiny, kde má výraznejšie postavenie produkcia vlákniny. Práve tá je spolu s palivovým drevom a piliarskou guľatinou jednou z kľúčových kategórií drevnej produkcie v Európe. Vyšší význam vlákninového dreva naznačuje napojenie slovenského lesníctva na spracovateľský priemysel, najmä segmenty papiera, celulózy a drevovláknitých materiálov.
Pozitívnejšie vyznieva ekonomický pohľad na sektor. Hrubá pridaná hodnota lesníctva v EÚ predstavovala v roku 2023 približne 43 % celkového výstupu odvetvia. Slovensko sa zaradilo medzi štáty, kde tento podiel presiahol 50 %, čo ho radí do skupiny krajín s nadpriemerným pomerom pridanej hodnoty k výstupu. Vyšší podiel môže podľa Eurostatu súvisieť s hodnotou produkcie, štruktúrou hospodárenia aj nižšou vstupnou náročnosťou výroby.
Z obchodného hľadiska zostáva európsky lesnícky trh silne vnútorný. Až 82 % celkového dovozu palivového a priemyselného dreva sa v roku 2023 uskutočnilo v rámci EÚ. To naznačuje vysokú mieru sebestačnosti a relatívne silnú dodávateľskú bezpečnosť. Pri exporte je situácia o niečo otvorenejšia, keďže pri guľatine smeruje významnejšia časť aj mimo Únie.
Pre Slovensko z toho vyplýva dvojitý obraz. Na jednej strane zostáva súčasťou stabilného a ekonomicky významného európskeho odvetvia, ktoré je silne previazané s vnútorným trhom. Na druhej strane údaje za rok 2023 upozorňujú, že rast výmery lesov ešte automaticky neznamená rast drevnej zásoby. Práve rovnováha medzi obnovou lesa, ťažbou a odolnosťou voči prírodným rizikám bude pre ďalší vývoj slovenského lesníctva rozhodujúca.
Ilustračný obrázok pre WordPress CMS: slovenský hospodársky les, približovanie dreva, prirodzené svetlo, realistická fotografia, 1200 × 630 px
Zdroj: Eurostat – Forests, forestry and logging
Obrázok: ilustračný, cez AI
