Slovenská ekonomika sa v roku 2026 vyvíja o niečo lepšie, než Národná banka Slovenska pôvodne očakávala. Za priaznivejšou prognózou sa však skrýva problém, ktorý sa napriek prijatým opatreniam nepodarilo vyriešiť – stav verejných financií. NBS ich naďalej označuje za jedno zo slabých miest slovenskej ekonomiky.
V čase, keď verejnú diskusiu často zapĺňajú politické konflikty, kultúrne a spoločenské spory či témy, ktoré dokážu na niekoľko dní úplne ovládnuť médiá a sociálne siete, zostávajú trochu v úzadí otázky, ktoré sa na prvý pohľad zdajú menej atraktívne.
Jednou z nich je stav verejných financií.
Deficit, verejný dlh či tempo hospodárskeho rastu totiž nie sú iba čísla pre ekonómov. V konečnom dôsledku ovplyvňujú aj to, koľko si môže dovoliť štát, aký priestor majú mestá a obce na svoj rozvoj a aké ďalšie opatrenia môžu v budúcnosti pocítiť domácnosti či podnikatelia.
Najnovšia jesenná prognóza Národnej banky Slovenska, ktorú NBS predstavila 29. septembra 2026, prináša v tomto smere viacero dôležitých upozornení.
Deficit zostáva vysoký
NBS verejné financie priamo označuje za jedno zo slabých miest slovenskej ekonomiky.
Deficit verejných financií by mal v roku 2026 dosiahnuť približne 4,4 % HDP. Bez ďalších konsolidačných opatrení sa podľa centrálnej banky výraznejšie nezlepší. Verejný dlh má zároveň ďalej narastať a v roku 2028 by mohol prekročiť 64 % HDP.
emv_jesen_2026.pdf
Práve tieto čísla sú podstatné preto, že Slovensko už obdobím konsolidácie prechádza. Opatrenia na ozdravovanie verejných financií sa už premietajú do fungovania ekonomiky.
NBS sama upozorňuje, že ďalšia konsolidácia bude nevyhnutná, no v súčasnosti ešte nie je známy jej objem ani konkrétna podoba.
emv_jesen_2026.pdf
Vzniká teda otázka, ktorá sa bude skôr či neskôr týkať každého: ak ani po prijatých opatreniach zostáva deficit vysoký, aká ďalšia konsolidácia bude potrebná a kto jej náklady pocíti najviac?
Ekonomika rastie len pomaly
Slovenská ekonomika zatiaľ odoláva lepšie, než NBS predpokladala. Centrálna banka zvýšila odhad rastu HDP na rok 2026 na 0,8 %. V roku 2027 očakáva rast o 1,9 % a v roku 2028 o 2,7 %.
emv_jesen_2026.pdf
Stále však ide o pomerne slabý rast.
NBS konštatuje, že slovenské hospodárstvo síce v druhom štvrťroku medzištvrťročne vzrástlo o 0,2 %, jeho rast však už viac ako dva roky zostáva nevýrazný. Priemysel navyše zostáva pod tlakom slabnúcej konkurencieschopnosti.
emv_jesen_2026.pdf
A slabý ekonomický rast nie je problémom iba preto, že horšie vyzerá v štatistikách.
Slabšia ekonomika sa postupne prejaví aj okolo nás
Ak ekonomika rastie pomaly a štát zároveň potrebuje znižovať deficit, priestor na verejné výdavky je prirodzene obmedzenejší.
Výsledok občan často nevidí priamo v štátnom rozpočte. Vidí ho oveľa bližšie – vo svojom meste alebo obci.
Ide o peniaze potrebné na opravy ciest a chodníkov, školy, športoviská, kultúrne zariadenia, verejné priestory, dopravu alebo ďalšiu infraštruktúru. Slabšia ekonomika automaticky neznamená, že konkrétne mesto alebo obec nebude investovať, no vytvára menej priaznivé prostredie pre verejné financovanie a zvyšuje význam iných zdrojov.
Aj údaje NBS ukazujú, akú dôležitú úlohu dnes zohrávajú eurofondy.
Verejné investície v roku 2026 podľa banky rýchlo rastú, pričom ich hlavným motorom zostáva intenzívne čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. Peniaze smerujú predovšetkým do výstavby a obnovy budov, cestnej a železničnej infraštruktúry či modernizácie technického vybavenia. NBS zároveň uvádza, že význam domácich zdrojov je výraznejšie viditeľný práve na úrovni územnej samosprávy.
emv_jesen_2026.pdf
Z kohéznych fondov pritom podľa NBS zostáva v novom programovom období ešte nevyčerpaných približne 10 miliárd eur a z Plánu obnovy približne 1,3 miliardy eur.
emv_jesen_2026.pdf
Práve tieto zdroje tak môžu byť pre rozvoj miest a regiónov čoraz dôležitejšie.
Konsolidácia zasiahla aj živnostníkov
NBS zároveň upozorňuje na vývoj, ktorý už možno pozorovať na pracovnom trhu.
Počet živnostníkov klesá niekoľko štvrťrokov. Centrálna banka tento trend spája najmä s prijatými konsolidačnými opatreniami, predovšetkým so zvýšením daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov.
Vyššie fixné náklady podľa NBS zasiahli najmä nízkopríjmových podnikateľov a časť z nich zvýšila motiváciu prejsť do zamestnaneckého pomeru.
emv_jesen_2026.pdf
Je to konkrétny príklad toho, že ozdravovanie verejných financií nie je abstraktný proces. Rozpočtové rozhodnutia sa postupne premietajú do správania firiem, podnikateľov aj domácností.
Ďalšia konsolidácia môže rast ešte pribrzdiť
Situáciu komplikuje ďalší faktor.
NBS upozorňuje, že nepriaznivý stav verejných financií zostáva zdrojom zraniteľnosti slovenskej ekonomiky. Zároveň však konštatuje, že ďalšia konsolidácia by ekonomický rast spomaľovala.
emv_jesen_2026.pdf
Slovensko sa tak dostáva do nepríjemnej situácie. Verejné financie potrebujú ďalšie ozdravovanie, no príliš silná konsolidácia môže zároveň oslabiť už aj tak nevýrazný hospodársky rast.
A do toho prichádzajú ďalšie riziká – vyššie ceny energií, drahšie dovozy či neistý vývoj svetovej ekonomiky. NBS očakáva, že inflácia dosiahne v roku 2026 priemerne 3,6 %, v roku 2027 približne 3,1 % a v roku 2028 opäť zrýchli na 3,8 %.
emv_jesen_2026.pdf
Politický hluk čísla nezmení
Politické spory budú prichádzať a odchádzať. Niektoré dokážu na niekoľko dní úplne ovládnuť verejný priestor a vytlačiť ekonomické témy na okraj záujmu.
Stav verejných financií však tým nezmizne.
Deficit zostáva vysoký, verejný dlh má ďalej rásť a samotná NBS upozorňuje, že bez ďalších opatrení nemožno očakávať výrazné zlepšenie. Súčasne však ďalšie ozdravovanie rozpočtu môže brzdiť hospodársky rast.
Práve toto je problém, ktorého dôsledky sa časom môžu prejaviť prakticky všade – od podnikania a rodinných rozpočtov až po možnosti štátu, miest a obcí investovať do svojho rozvoja.
Verejnosť môže riešiť množstvo iných tém. Účet verejných financií však zostáva a skôr či neskôr ho bude potrebné zaplatiť.
zdroj nbs
