Už najbližšiu nedeľu 25. októbra 2026 sa na Slovensku opäť mení čas. O tretej hodine ráno si hodiny posunieme späť na druhú, a tak si budeme môcť pospať o hodinu dlhšie. S blížiacou sa zmenou sa však vracia aj tradičná diskusia o tom, či by sme striedanie letného a zimného času nemali definitívne zrušiť. Je však zrušenie skutočne lepším riešením? Súčasný systém má totiž aj výhody, na ktoré sa často zabúda.
V nedeľu si pospíme o hodinu dlhšie
V noci zo soboty 24. na nedeľu 25. októbra 2026 sa Slovensko vráti z letného na stredoeurópsky čas, ktorý bežne označujeme ako zimný.
O tretej hodine ráno sa hodiny posunú späť na druhú. Väčšina mobilných telefónov, počítačov a ďalších elektronických zariadení vykoná zmenu automaticky. Pri klasických hodinách alebo niektorých domácich spotrebičoch bude potrebné čas upraviť ručne.
Zmena sa prejaví aj v našom každodennom živote. Ráno sa bude podľa hodín rozvidnievať skôr, no popoludní sa začne skôr stmievať.
Pre obyvateľov Trenčianskeho kraja to znamená, že po návrate z práce či školy zostane menej denného svetla na prechádzky, šport alebo ďalšie aktivity.
Každý rok rovnaká otázka: Prečo ešte stále posúvame hodiny?
Striedanie času má svojich zástancov aj odporcov. Niektorí ľudia považujú pravidelné posúvanie hodiniek za zbytočnosť, iní v ňom nevidia zásadný problém.
Odporcovia upozorňujú najmä na narušenie spánkového režimu, únavu či potrebu prispôsobovať sa zmene dvakrát ročne.
Na druhej strane však stojí otázka, či by sme zrušením striedania času o niečo neprišli.
Hodinový posun síce môže niektorým ľuďom na niekoľko dní narušiť zaužívaný režim, no súčasný systém nám zároveň umožňuje lepšie využívať denné svetlo v rôznych ročných obdobiach.
A práve na túto jeho stránku sa v diskusiách často zabúda.
Čo keby sme prestali posúvať hodiny a nechali si zimný čas?
Predstavme si, že by sa Slovensko rozhodlo ponechať si stredoeurópsky, teda takzvaný zimný čas počas celého roka.
V zime by sme veľkú zmenu nepocítili. Výrazný rozdiel by však nastal v letných mesiacoch.
Počas najdlhších júnových dní dnes v Trenčíne zapadá slnko približne o 21. hodine. Ak by sme mali celoročne zimný čas, zapadalo by už okolo 20. hodiny.
Prišli by sme tak o hodinu svetla vo večerných hodinách, keď ju mnohí ľudia dokážu využiť najlepšie.
Dlhé letné večery pritom patria k príjemným stránkam života v našom regióne. Ľudia vyrážajú na cyklotrasy, prechádzky popri Váhu, do prírody, na športoviská alebo si užívajú posedenia na terasách.
Pri celoročnom zimnom čase by sa v lete rozvidnievalo už veľmi skoro ráno, keď väčšina obyvateľov ešte spí. Naopak, večer by sa zotmievalo skôr.
Aj preto má letný čas svoje praktické opodstatnenie.
A čo keby sme mali letný čas počas celého roka?
Existuje aj opačná možnosť. Slovensko by si mohlo ponechať letný čas natrvalo.
To by znamenalo svetlejšie zimné popoludnia, čo by určite mnohí obyvatelia privítali. Po návrate z práce by zostalo o niečo viac denného svetla.
Lenže aj toto riešenie má svoju druhú stránku.
V decembri by v Trenčíne slnko vychádzalo približne až o 8.40 hodine. Deti by tak prichádzali do škôl ešte za tmy a mnohí zamestnanci by začínali pracovný deň dávno pred svitaním.
Neskoršie ranné svetlo by pocítili aj vodiči, chodci a ľudia dochádzajúci za prácou medzi mestami Trenčianskeho kraja.
Súčasné striedanie času preto predstavuje určitý kompromis. V lete nám prináša dlhšie svetlé večery, zatiaľ čo v zime zabezpečuje skoršie ranné svitanie.
Je jedna hodina dvakrát ročne skutočne taký veľký problém?
Práve tu sa názory ľudí výrazne rozchádzajú.
Pre niektorých predstavuje zmena času nepríjemný zásah do denného režimu. Odborné poznatky poukazujú na to, že najmä jarný posun môže krátkodobo ovplyvniť spánok, únavu a pozornosť. Citlivejšie môžu reagovať deti, seniori alebo ľudia pracujúci na zmeny.
Nie každý však zmenu pociťuje rovnako. Mnohí ľudia si na hodinový posun zvyknú pomerne rýchlo a nevnímajú ho ako výrazné obmedzenie.
Otázkou preto zostáva, či je rozumné úplne zrušiť systém, ktorý nám počas roka prináša aj praktické výhody, len preto, že si dvakrát ročne musíme upraviť denný režim.
Veď aj pri cestovaní do zahraničia, zmene pracovných zmien či posunutí času vstávania sa bežne prispôsobujeme odlišnému režimu.
To však neznamená, že zdravotné účinky striedania času možno ignorovať. Dôležité je zvážiť ich spolu s výhodami a nevýhodami jednotlivých možností.
Výhody a nevýhody striedania času
Súčasný systém má niekoľko praktických výhod:
- Dlhšie letné večery: Viac denného svetla po práci, počas športovania, turistiky či rodinných aktivít.
- Skoršie zimné svitanie: V porovnaní s celoročným letným časom sa deti a zamestnanci nemusia tak dlho pohybovať v rannej tme.
- Lepšie sezónne využitie svetla: Čas sa prispôsobuje tomu, kedy ľudia počas roka najčastejšie vstávajú a trávia voľný čas.
- Výhody pre voľnočasové aktivity: Dlhé letné večery vyhovujú športovcom, turistom, cyklistom aj prevádzkam s vonkajšími terasami.
Nevýhody však nemožno prehliadať. Patria medzi ne najmä krátkodobé narušenie spánku, únava po zmene času či komplikácie pri nočných pracovných zmenách.
Samostatnou otázkou zostáva energetická úspora, ktorá bola v minulosti jedným z hlavných argumentov zavedenia letného času. Dnes už nie je jednoznačné, do akej miery striedanie času skutočne znižuje spotrebu energie.
Európska únia chcela posúvanie času zrušiť. Prečo sa tak nestalo?
O zrušení striedania času sa na európskej úrovni diskutuje už niekoľko rokov.
Európsky parlament v roku 2019 podporil návrh, podľa ktorého by sa sezónne posúvanie hodín malo ukončiť. K definitívnej dohode medzi členskými štátmi však nedošlo.
Jedným z problémov je práve rozhodnutie, ktorý čas by si jednotlivé krajiny ponechali natrvalo.
Pre Slovensko je pritom dôležité aj zosúladenie so susednými štátmi. Rozdielny čas v Česku, Rakúsku, Poľsku alebo Maďarsku by mohol komplikovať cezhraničnú dopravu, dochádzanie za prácou či fungovanie firiem.
Preto zatiaľ zostáva v platnosti súčasný systém striedania letného a zimného času.
Má zmysel meniť niečo, čo nám prináša aj výhody?
Diskusia o posúvaní času sa často sústreďuje predovšetkým na jeho nevýhody. Menej sa však hovorí o tom, ako by vyzeral náš každodenný život, keby sme si museli vybrať iba jeden čas na celý rok.
Pri celoročnom zimnom čase by sme stratili časť svetlých letných večerov. Pri celoročnom letnom čase by sme zase počas zimy čakali na ranné svitanie výrazne dlhšie.
Súčasné riešenie umožňuje využívať výhody oboch období, hoci za cenu dvoch hodinových posunov ročne.
Možno teda nejde len o otázku, či nám prekáža posunúť hodinky o hodinu dopredu alebo dozadu. Dôležitejšie je, aký čas chceme mať počas celého roka a čo by jeho výber znamenal pre náš bežný život.
Najbližšie sa hodiny posunú v nedeľu 25. októbra 2026. Na letný čas sa podľa súčasných pravidiel opäť vrátime 28. marca 2027.
A čo si myslíte vy? Nechali by ste striedanie času tak, ako je?
Má podľa vás zmysel zachovať striedanie letného a zimného času, aby sme si užívali dlhé letné večery a zároveň mali v zime skôr svetlo? Alebo by ste posúvanie hodín definitívne zrušili?
Ak by ste si mali vybrať iba jeden čas na celý rok, bol by to letný alebo zimný?
Napíšte nám svoj názor do komentárov. Zaujíma nás, ako túto otázku vnímajú obyvatelia Trenčianskeho kraja.
Zdroj: Kalendár zmien času na rok 2026, Európsky parlament – legislatívny návrh na ukončenie sezónneho striedania času z roku 2019.
