Predsedovia krajov tlačia na zmeny: športoviská, školy aj autobusové stanice majú fungovať lepšie

Predsedovia samosprávnych krajov otvorili viaceré témy, ktoré sa priamo dotýkajú života v regiónoch. Na rokovaní Združenia Samosprávne kraje Slovenska sa venovali najmä financovaniu športovej infraštruktúry, fungovaniu stredných škôl po legislatívnych zmenách aj kvalite služieb na autobusových staniciach. Na stole však skončila aj čoraz citlivejšia téma voľne dostupných látok s obsahom HHC.

Kraje chcú férovejšie pravidlá pri podpore športu

Jednou z najvýraznejších tém bolo nastavenie Fondu na podporu športu. Kraje upozorňujú, že dnešné pravidlá im v praxi komplikujú obnovu športovej infraštruktúry. Problémom je najmä obmedzenie, podľa ktorého žiadateľ po získaní podpory dvakrát v priebehu piatich rokov naráža na ďalší limit.

Podľa žúp je takýto model nevhodný najmä pre vyššie územné celky, ktoré spravujú veľké množstvo telocviční, ihrísk, hál či športových areálov pri stredných školách a internátoch. Ak majú kraje naraz opravovať viacero objektov v rôznych mestách a okresoch, súčasné nastavenie im podľa nich zväzuje ruky.

Župy preto žiadajú, aby sa pravidlá upravili tak, aby pri samosprávnych krajoch viac zohľadňovali rozsah ich majetku a reálne potreby regiónov. V opačnom prípade hrozí, že časť školských športovísk bude ďalej technicky zastarávať.

Školy majú mať rovnaké pravidlá naprieč Slovenskom

Druhou veľkou témou bolo stredné školstvo. Od začiatku roka začali platiť legislatívne zmeny, ktoré sa dotýkajú napríklad fungovania rád škôl či krajských rád pre odborné vzdelávanie. Kraje preto riešili, ako tieto novinky zavádzať jednotnejšie a bez zbytočných rozdielov medzi jednotlivými regiónmi.

Cieľom má byť zjednotenie štatútov a postupov tak, aby stredné školy fungovali podľa čo najjasnejších pravidiel. Predsedovia krajov tým chcú obmedziť nejednotnú prax, posilniť právnu istotu a zároveň zjednodušiť riadenie škôl.

V praxi to znamená aj snahu lepšie prepojiť školstvo s potrebami zamestnávateľov a trhu práce. Ak budú pravidlá nastavené prehľadne a rovnako, môže to podľa krajov pomôcť nielen riaditeľom a zriaďovateľom, ale aj samotným študentom.

Autobusové stanice pod väčším tlakom

Výrazné výhrady zazneli aj pri téme autobusových staníc. Kraje nesúhlasia s tým, aby sa povinné minimálne štandardy vybavenia zavádzali až po dlhom prechodnom období. Podľa SK8 je neprijateľné, aby cestujúci ešte roky využívali stanice, ktoré nezodpovedajú dnešným požiadavkám na komfort a služby.

Samosprávy upozorňujú, že z verejných rozpočtov platia poplatky za vjazdy autobusov na stanice, a preto očakávajú aj primeranú úroveň služieb. Reč je o základných veciach, ktoré by mali byť samozrejmosťou – čakárne, sociálne zariadenia či funkčný informačný servis.

Kraje preto presadzujú, aby sa zavedenie povinných štandardov výrazne urýchlilo. Podľa nich nie je dôvod, aby cestujúci čakali na slušné podmienky ešte niekoľko rokov, keď sa za prevádzku staníc platia verejné peniaze už dnes.

Na záver prišla aj téma HHC

Rokovanie uzavrela téma, ktorá sa týka bezpečnosti na školách aj ochrany mladistvých. Predsedovia krajov upozornili na problém voľne dostupných omamných látok s obsahom HHC a jeho derivátov. Podľa SK8 je súčasný legislatívny rámec slabý a štát reaguje pomalšie, než sa mení ponuka na trhu.

Župy hovoria aj o tom, že dôsledky sa už objavujú priamo v školskom prostredí. Preto chcú otvoriť rokovania s rezortmi školstva, zdravotníctva a vnútra a tlačiť na rýchlejšie opatrenia.

Téma ukazuje, že kraje už dávno neriešia len cesty či stredné školy v úzkom zmysle slova. Čoraz častejšie vstupujú aj do oblastí, kde sa prelína verejné zdravie, bezpečnosť a každodenný život mladých ľudí.

Regióny chcú viac než len čakať

Z rokovania SK8 je zrejmé, že kraje sa snažia tlačiť na zmeny v oblastiach, kde podľa nich štátne nastavenie zaostáva za realitou. Či už ide o obnovu športovísk, jednotnejšie fungovanie škôl alebo dôstojné podmienky na autobusových staniciach, spoločným menovateľom je tlak na praktickejšie a rýchlejšie riešenia.

Pre obyvateľov regiónov to nie je okrajová agenda. Ide o veci, ktoré denne používajú – školské telocvične, autobusové stanice či samotný systém vzdelávania. A práve tam býva rozdiel medzi papierovým pravidlom a reálnym fungovaním najviditeľnejší.

Ak máte skúsenosť so stavom autobusových staníc, školských športovísk alebo fungovaním stredných škôl vo vašom okolí, dajte nám vedieť. Práve takéto podnety najlepšie ukazujú, kde systém funguje a kde už naráža na realitu.

Zdroj: Samosprávne kraje Slovenska SK8, tsk.sk
Ilustračný obrázok AI