Stačí si prečítať niekoľko diskusií pod fotografiami zrekonštruovanej Hviezdoslavovej ulice a človek má pocit, že centrum Trenčína sa zmenilo na nehostinnú betónovú pláň. „Málo zelene“, „samá dlažba“, „betónová džungľa“. Znejú to ako silné slová – ale vystihujú realitu, alebo skôr naše očakávania?
Skúsme sa na centrum mesta pozrieť s odstupom a v širších súvislostiach.
Centrum mesta nie je park – a ani ním nemá byť
Jedným z najčastejších omylov je predstava, že každé námestie či pešia zóna má fungovať ako trávniková plocha. Historické centrá miest však vždy plnili inú úlohu – boli miestom pohybu, obchodu, stretnutí a spoločenského života.
Pevné povrchy v centre nie sú samoúčelné:
- zvládajú vysoký pohyb ľudí,
- sú bezbariérové,
- umožňujú konanie trhov, podujatí a mestských akcií,
- chránia historické stavby a podložie.
Parky a lúky majú v meste svoje pevné miesto – len nie priamo v najvyťaženejších častiach historického jadra.
Stromy tam sú. Len nie v podobe trávnika
Častý argument, že „tam nie je zeleň“, zjednodušuje situáciu. Hviezdoslavova ulica stromy má – vysadené v línii ulice a na miestach, kde to umožňujú technické podmienky pod povrchom.
V centre mesta sa zeleň rieši inak než na sídlisku:
- stromoradia namiesto veľkých trávnikov,
- tieň a zlepšenie mikroklímy,
- kombinácia dlažby, stromov a mestského mobiliáru.
Pod povrchom sa nachádzajú inžinierske siete, historické vrstvy a konštrukcie, ktoré jednoducho neumožňujú klasický parkový model.
Pod vežou trávnik nedáva zmysel
Priestor v okolí mestskej veže patrí dlhodobo k najfrekventovanejším miestam v centre. Trávnik by tu neplnil funkciu oddychu, ale skôr by sa rýchlo zmenil na problém – zničený pohybom, náročný na údržbu a nevhodný z hľadiska ochrany historických stavieb.
Takéto priestory sú určené na pobyt, stretnutia a kultúrne podujatia, nie na piknikové lúky. Zeleň pritom nie je z centra vytlačená – nachádza sa hneď v jeho bezprostrednom susedstve.
V pešej dostupnosti je vstup do lesoparku, rovnako aj zelená plocha za mestským úradom, ktoré sú presne tým typom priestoru, kde má trávnik svoju prirodzenú funkciu. Zároveň netreba prehliadnuť, že priamo pred ODA je vytvorená trávnatá plocha, ktorá ukazuje, že zeleň má v centre svoje miesto – len v primeranej a funkčnej podobe.
„Veľa betónu“ ešte neznamená zlý priestor
Dlažba v mestskom prostredí nie je symbolom nehostinnosti. Rozhoduje mierka, členenie, použitý materiál a vzťah k okolitej zástavbe. Hviezdoslavova ulica nie je anonymná plocha – je to mestská ulica, ktorá má prepájať funkcie, ľudí a verejný život.
Moderné mestá dnes pracujú s rovnakým princípom:
centrum je obývačka mesta, parky sú jeho záhradou.
Záver: menej nálepiek, viac kontextu
Označenie „betónová džungľa“ znie úderne, no realitu nevystihuje. Hviezdoslavova ulica nie je bez zelene ani bez konceptu. Je výsledkom kompromisu medzi históriou, technickými možnosťami a tým, ako má fungovať živé centrum mesta.
Možno si na nový vzhľad ešte len zvykáme. A práve to býva pri výrazných zmenách verejných priestorov úplne prirodzené.
Ak máte na podobu centra iný názor alebo vlastnú skúsenosť z každodenného používania tohto priestoru, zapojte sa do diskusie. Práve pohľad ľudí, ktorí centrom prechádzajú, stretávajú sa tam alebo v ňom trávia čas, pomáha posúvať debatu od emócií k vecnému pohľadu na to, ako má verejný priestor v meste fungovať.
Názor autora sa nemusí zhodovať s redakčným stanoviskom.
