Mnohí obyvatelia miest majú pocit, že za väčšinu problémov v ich okolí zodpovedá radnica. Ak je zlá cesta, nefunguje doprava alebo sa niečo stavia príliš dlho, kritika často smeruje na mesto. Realita je však zložitejšia. Slovenská reforma verejnej správy, ktorá sa začala na začiatku tisícročia, sa totiž nikdy úplne nedokončila. Výsledkom je systém, v ktorom sú kompetencie rozdelené medzi štát, samosprávne kraje a mestá – a pre bežného človeka je často veľmi ťažké zistiť, kto je vlastne za čo zodpovedný.
Reforma mala priblížiť rozhodovanie ľuďom
Na prelome rokov 2001 až 2004 Slovensko spustilo veľkú reformu verejnej správy. Jej cieľom bolo presunúť časť rozhodovania zo štátu bližšie k občanom – na samosprávy a novovzniknuté samosprávne kraje.
Mestá a obce tak získali viac právomocí napríklad v oblasti:
- správy miestnych komunikácií
- základných škôl a škôlok
- komunálnych služieb
- územného plánovania
- miestnej verejnej dopravy
Samosprávne kraje dostali napríklad stredné školy, regionálne cesty či niektoré kultúrne zariadenia. Štátu však zostali strategické oblasti ako železnice, diaľnice, polícia či veľká časť zdravotníctva.
Problém je, že tento systém sa nikdy úplne nedotiahol. Kompetencie sa rozdelili, ale občanom sa často nevysvetlilo, kto za čo nesie zodpovednosť.
Mestá sú dnes výrazne zaťažené prenesenými kompetenciami
Veľkým problémom slovenských miest je aj to, že mnohé kompetencie na ne štát preniesol zo zákona. Mestá ich preto musia vykonávať, aj keď na ne nemajú vždy dostatok financií.
To je jeden z dôvodov, prečo sa pravidelne diskutuje o zvyšovaní miestnych daní alebo poplatkov. Mesto totiž nemôže niektoré služby jednoducho prestať poskytovať – zákon mu to prikazuje.
Medzi povinnosti miest patria napríklad:
- prevádzka matričných úradov
- vedenie stavebných úradov
- evidencia obyvateľstva a adries
- výkon preneseného štátneho stavebného konania
- zabezpečenie základných škôl a školských zariadení
- organizácia komunálneho odpadu
- údržba verejného osvetlenia
- správa miestnych komunikácií a chodníkov
Mnohé z týchto činností sú pritom pôvodne úlohy štátu, ktoré sa postupne presunuli na samosprávy.
Príklady z Trenčína
Aj v Trenčíne existuje viacero situácií, kde si obyvatelia často myslia, že problém patrí mestu, hoci ho rieši iná inštitúcia.
Cesty prvej triedy
Frekventované dopravné ťahy, ktoré prechádzajú mestom, nepatria mestu. Ide o cesty I. triedy, ktoré spravuje štát prostredníctvom Slovenskej správy ciest. Ak sa na nich objavia výtlky alebo sa pripravuje rekonštrukcia, mesto môže situáciu pripomienkovať, ale rozhodovanie nie je v jeho rukách.
Železnica a železničná stanica
Železničnú infraštruktúru spravuje štát. Modernizácia trate, stav nástupíšť či projekty okolo železničnej stanice preto neriadi mesto, ale železničné organizácie. Mesto môže riešiť najmä verejné priestory v okolí stanice.
Regionálne cesty
Niektoré cesty v okolí Trenčína spravuje Trenčiansky samosprávny kraj. Ide o komunikácie II. a III. triedy, ktoré spájajú mesto s okolitými obcami. O ich rekonštrukciách rozhoduje kraj, nie radnica.
Stredné školy
Aj keď sa nachádzajú priamo v meste, stredné školy zriaďuje samosprávny kraj. Rozhodovanie o ich investíciách alebo rekonštrukciách teda nepatrí mestu.
Prečo systém mätie ľudí
Pre občanov je mesto najbližšia inštitúcia, na ktorú sa prirodzene obracajú. Keď sa objaví problém, prvou reakciou býva kritika radnice. V mnohých prípadoch však mesto nemá právomoc danú situáciu vyriešiť, môže ju len komunikovať so štátom alebo krajom.
Zároveň mestá musia vykonávať množstvo povinností, ktoré im štát preniesol zákonom. Aj preto samosprávy často upozorňujú, že ich rozpočty sú čoraz viac zaťažené povinnými službami.
Nedokončená reforma verejnej správy tak vytvorila systém, v ktorom sa zodpovednosť rozdelila medzi viacero úrovní a občania sa v nej často ťažko orientujú.
Ak sa teda objaví problém v meste, nie vždy je automaticky zodpovedná radnica. V mnohých prípadoch ide o kompetenciu štátu alebo samosprávneho kraja.
Ak máte vo svojom okolí problém, ktorý sa dlhodobo nerieši, stojí za to zistiť, ktorá inštitúcia má naň skutočne právomoc.
Zdroj: legislatíva o samosprávach a kompetenciách verejnej správy SR
📷 ilustračný obrázok AI
Autor vyjadruje svoj osobný názor, ktorý sa nemusí zhodovať s postojom redakcie.
