Mestá v Trenčianskom kraji dosiahli v najnovšom hodnotení finančného zdravia samospráv mimoriadne dobré výsledky. Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom sa zaradili medzi tri najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku. Trenčín sa opäť stal finančne najzdravším krajským mestom. Za priaznivými číslami sa však skrýva vážnejší problém – samosprávam zostáva obmedzený priestor na investície.
Nové Mesto a Dubnica na čele Slovenska
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy hodnotil hospodárenie všetkých 141 slovenských miest za rok 2025. Nové Mesto nad Váhom obsadilo druhú priečku so skóre 5,46 bodu zo šiestich. Jeho celkový dlh predstavoval iba 0,59 % bežných príjmov a mesto dosiahlo prebytok bežného účtu 12,04 %.
Hneď za ním skončila Dubnica nad Váhom so skóre 5,45 bodu. Mesto podľa hodnotenia nemalo evidovaný žiadny celkový dlh ani záväzky po lehote splatnosti. Prebytok bežného účtu dosiahol 11,07 %.
Lepšie finančné zdravie malo už iba Krásno nad Kysucou so skóre 5,54 bodu.
Trenčín je najlepším krajským mestom
Veľmi dobre dopadol aj Trenčín. So skóre 4,86 bodu obhájil prvenstvo medzi všetkými krajskými mestami na Slovensku. Celkový dlh mesta predstavoval 23,57 % bežných príjmov, pričom Trenčín nemal záväzky po lehote splatnosti.
Výsledok však nie je úplne bez varovného signálu. V porovnaní s rokom 2022 sa finančné zdravie Trenčína zhoršilo o 0,27 bodu. Napriek tomu zostal pred Nitrou, Trnavou, Košicami, Banskou Bystricou, Prešovom, Žilinou aj Bratislavou.
Pozitívny posun zaznamenal aj Trenčiansky samosprávny kraj. V hodnotení žúp sa posunul zo siedmeho na piate miesto a jeho skóre medziročne vzrástlo o 0,18 bodu na 4,69. Trenčianska župa bola zároveň jednou z iba dvoch, ktorým sa v roku 2025 podarilo znížiť zadlženie.
Dobré hospodárenie ešte neznamená dostatok peňazí
Výsledky miest z Trenčianskeho kraja si zaslúžia uznanie. Nízky dlh a nulové záväzky po splatnosti však automaticky neznamenajú, že samosprávy majú dostatok peňazí na opravy ciest, škôl, športovísk, verejných budov alebo budovanie nájomných bytov.
Priemerné zadlženie slovenských miest síce zostáva historicky nízke, no ich prebytky na bežných účtoch sú tretie najnižšie za posledných desať rokov. Mestá tak majú menej vlastných zdrojov na investície a pri väčších projektoch sú odkázané na eurofondy, štátne dotácie alebo úvery.
Problémom je aj spôsob, akým štát pristupuje k samosprávam. Mestá zabezpečujú čoraz viac úloh, administratívy a verejných služieb, no nové povinnosti často neprichádzajú s dostatočným a predvídateľným financovaním. Do ich rozpočtov zároveň zasahujú konsolidačné opatrenia, rast cien energií, miezd a prevádzkových nákladov.
V praxi potom vzniká paradox: mesto môže mať výborné finančné zdravie aj preto, že obmedzuje investície, odkladá rekonštrukcie alebo si netrúfne na väčší rozvojový projekt. Rebríček preto treba vnímať najmä ako hodnotenie stability hospodárenia, nie ako odpoveď na otázku, či má mesto dostatok peňazí na všetko, čo obyvatelia potrebujú.
Ani český model nie je bez problémov
V susednom Česku dostávajú obce zo štátneho rozpočtu každoročný príspevok na výkon prenesenej štátnej správy. Ide napríklad o financovanie agendy osobných dokladov, evidencie vozidiel, matrík, stavebných či živnostenských úradov. Ani tam však príspevok podľa zástupcov samospráv nepokrýva všetky skutočné náklady.
Český systém teda nemožno označiť za bezchybný. Ukazuje však potrebu jasne vyčísliť, koľko štátom prenesené úlohy mestá reálne stoja a akú časť nákladov im štát skutočne nahrádza. Podobná transparentnosť a stabilita financovania by pomohla aj slovenským mestám.
Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom aj Trenčín dokazujú, že samosprávy v regióne dokážu hospodáriť zodpovedne. Štát však nemôže očakávať, že mestá budú dlhodobo plniť pribúdajúce úlohy, udržiavať majetok a zároveň investovať do rozvoja bez primeraných a predvídateľných príjmov.
Zdroj: INEKO, Ministerstvo vnútra ČR
Ilustračný obrázok: AI
