Pri Dome smútku na sídlisku Juh v Trenčíne sa po rokoch opäť objavili dve charakteristické drevené plastiky známe ako Eliášove ohne. Mesto nechalo vyhotoviť verné kópie pôvodného umeleckého diela z roku 1978, ktoré už pre zlý technický stav nebolo možné zachrániť reštaurovaním.
Drevené plastiky boli súčasťou architektonického riešenia Domu smútku od jeho vzniku. Ich autorom bol architekt Ján H. Blicha, ktorý sa pri návrhu inšpiroval tvorbou významného slovenského sochára Vladimíra Kompánka. Ten sa mal pôvodne podieľať aj na samotnej realizácii diela.
Po desaťročiach vystavenia poveternostným vplyvom sa však stav pôvodných plastík výrazne zhoršil. Mesto Trenčín preto pristúpilo k ich nahradeniu.
Pôvodne mali byť tri, napokon vznikli iba dve
S dielom sa spája aj zaujímavý príbeh z obdobia socializmu. Pôvodný návrh totiž počítal s trojicou dubových skulptúr. Príslušná komisia však povolila osadenie iba dvoch.
Dôvodom bola obava, že tri objekty by mohli pripomínať kresťanský symbol Svätej Trojice, čo bolo vtedajším režimom považované za nežiaduci náboženský motív.
Architektonickou inšpiráciou pri výstavbe trenčianskeho Domu smútku bolo aj bratislavské krematórium od architekta Ferdinanda Milučkého. V jeho areáli sa nachádza drevený vyrezávaný stĺp od Vladimíra Kompánka.
Čo symbolizujú Eliášove ohne?
Názov umeleckého diela odkazuje na pozoruhodný prírodný jav, pri ktorom vznikajú modrasté svetelné výboje.
V minulosti ich pozorovali najmä námorníci na stožiaroch lodí. Považovali ich za znamenie ochrany, nádeje a šťastia.
Práve táto symbolika dáva plastikám pri Dome smútku osobitný význam. Miesto poslednej rozlúčky tak dopĺňa umelecký prvok, ktorý svojím názvom pripomína svetlo a ochranu.
Originály sa zachovali, nové plastiky vydržia dlhšie
Pôvodné drevené objekty prešli počas desaťročí viacerými zmenami. Po roku 2019 boli nevhodne premaľované, hoci pôvodne mali pravdepodobne prirodzenú farebnosť impregnovaného dreva.
Ich materiál sa postupne natoľko poškodil, že reštaurovanie už nebolo možné. Mesto sa preto rozhodlo originály demontovať a uchovať.
Nové Eliášove ohne vznikli v dielni Petra Baumanna, ktorý vyhotovil verné kópie pôvodných plastík.
Na ich výrobu bola použitá tepelne upravená borovica, známa ako thermowood. Tento materiál má zvýšenú odolnosť voči poveternostným podmienkam, čo by malo zabezpečiť dlhšiu životnosť nových objektov.
Súčasť histórie Trenčína zostáva zachovaná
Obnovením Eliášových ohňov sa k Domu smútku na sídlisku Juh vrátil charakteristický umelecký prvok, ktorý bol súčasťou tohto priestoru takmer polstoročie.
Hoci pôvodné plastiky už nemohli zostať na svojom mieste, ich podoba zostáva zachovaná prostredníctvom nových kópií. Trenčín tak uchoval ďalšiu časť svojho architektonického a výtvarného dedičstva pre budúce generácie.
Zdroj: Mesto Trenčín – trencin.sk, 2. novembra 2026.
