V posledných dňoch sa na sociálnych sieťach čoraz častejšie objavujú príspevky upozorňujúce na potrebu vytvárať si zásoby potravín, pitnej vody a ďalších základných potrieb. Niektoré informácie môžu vyvolávať dojem, že ide o nové opatrenia súvisiace s aktuálnou bezpečnostnou situáciou. V skutočnosti sú však podobné odporúčania dlhodobo súčasťou civilnej ochrany obyvateľstva. Ich cieľom nie je vyvolávať obavy, ale pripraviť domácnosti na nepredvídané udalosti.
Odporúčania na vytváranie zásob existujú už roky
Mať doma základnú rezervu potravín, pitnej vody, liekov a ďalších nevyhnutných potrieb nie je novou požiadavkou ani reakciou na konkrétnu aktuálnu udalosť.
Podobné odporúčania sú už dlhé roky súčasťou preventívnych opatrení civilnej ochrany, krízového riadenia a činnosti záchranných zložiek v rôznych krajinách.
Ich význam spočíva v tom, aby domácnosti dokázali určitý čas fungovať aj v prípade, že dôjde k prerušeniu dodávok elektriny, vody alebo zásobovania obchodov.
Základná pripravenosť obyvateľstva sa preto netýka iba vojnových konfliktov či závažných bezpečnostných hrozieb. Rovnako dôležitá môže byť počas povodní, silných víchric, snehových kalamít alebo rozsiahlych technických porúch.
Prečo sa často spomínajú práve tri dni?
Jedným z najznámejších odporúčaní je pripravenosť domácnosti na prvých 72 hodín mimoriadnej udalosti.
Ide o obdobie, počas ktorého môžu byť niektoré služby dočasne nedostupné a záchranné zložky sa musia prednostne venovať najvážnejším prípadom.
Ak majú obyvatelia doma primerané zásoby, dokážu takéto komplikácie zvládnuť samostatnejšie.
Princíp 72-hodinovej pripravenosti sa využíva v rôznych systémoch civilnej ochrany. Nejde teda o odporúčanie, ktoré by sa objavilo až v súvislosti so súčasným dianím.
Na pripravenosť upozorňujú aj slovenské úrady
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dlhodobo poskytuje informácie o tom, ako sa správať počas mimoriadnych udalostí a čo by mali obyvatelia urobiť v prípade potreby evakuácie.
V roku 2025 predstavilo aj príručku s názvom Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu.
Dokument obsahuje praktické odporúčania týkajúce sa zabezpečenia základných životných potrieb, prípravy evakuačnej batožiny či správania počas krízových situácií.
Na príručku upozornilo vo februári 2026 aj mesto Trenčín.
Dôležité je pripomenúť, že zverejnenie podobných materiálov neznamená automaticky vyhlásenie mimoriadnej situácie alebo varovanie pred bezprostredným ohrozením.
Podobné postupy využívajú aj zahraničné záchranné zložky
Príkladom je Hasičský záchranný zbor Českej republiky, ktorý prostredníctvom projektu 72 hodín informuje obyvateľov o zvládaní prvých dní mimoriadnej udalosti.
Odporúčania sa zameriavajú na zabezpečenie pitnej vody, potravín, liekov, zdrojov svetla či možností získavania informácií počas výpadkov elektrickej energie.
Témou sa zaoberá aj Európska komisia, ktorá v marci 2025 predstavila stratégiu krízovej pripravenosti. Jej súčasťou je podpora schopnosti obyvateľov zvládnuť prvé dni krízy bez okamžitej vonkajšej pomoci.
Nové usmernenia z novembra 2026 na túto stratégiu nadväzujú. Samotná myšlienka domácich núdzových zásob je však podstatne staršia a využíva sa aj mimo Európskej únie.
Čo je vhodné mať doma pripravené?
Základná pripravenosť neznamená hromadenie veľkého množstva potravín ani mimoriadne nákupy.
Medzi bežne odporúčané vybavenie domácnosti patria:
- Pitná voda a trvanlivé potraviny na niekoľko dní.
- Pravidelne užívané lieky a základná lekárnička.
- Baterka a náhradné batérie.
- Nabitá powerbanka a nabíjacie káble.
- Rádio na batérie.
- Hygienické potreby.
- Menšia finančná hotovosť.
- Dôležité osobné dokumenty na dostupnom mieste.
Mnohé z týchto vecí už domácnosti bežne vlastnia. Vhodné je preto najskôr skontrolovať existujúce vybavenie a podľa potreby ho postupne doplniť.
Sociálne siete môžu vytvárať zbytočné obavy
Pri šírení informácií o krízovej pripravenosti je dôležitý aj spôsob ich prezentácie.
Ak sa staršie odporúčania alebo preventívne príručky zverejňujú bez vysvetlenia ich pôvodného účelu, môžu vyvolávať dojem, že úrady reagujú na nové, bezprostredné nebezpečenstvo.
Takýto záver však zo samotných odporúčaní nevyplýva.
Civilná ochrana sa prípravou na mimoriadne udalosti zaoberá nepretržite. Pravidelné pripomínanie preventívnych opatrení je súčasťou jej fungovania.
Rovnako ako sa odporúča mať doma hasiaci prístroj, lekárničku alebo poznať zásady prvej pomoci, má svoj význam aj primeraná zásoba základných potrieb.
Pripravenosť je prevencia, nie dôvod na paniku
Odporúčania na vytváranie domácich zásob preto nemožno automaticky spájať s predpoveďou konkrétnej krízovej udalosti.
Ich cieľom je zvýšiť bezpečnosť a samostatnosť domácností v situáciách, ktoré môžu nečakane narušiť každodenný život.
Základné zásoby potravín, vody či liekov sú dlhodobo odporúčaným preventívnym opatrením. Ich opätovné pripomínanie samo osebe neznamená, že obyvateľom hrozí bezprostredné nebezpečenstvo.
Dôležité je preto sledovať predovšetkým oficiálne informácie príslušných úradov a záchranných zložiek, zachovať pokoj a rozlišovať medzi všeobecnými odporúčaniami a skutočnými varovaniami.
Zdroje: Ministerstvo vnútra SR – Civilná ochrana a príručka Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu; Hasičský záchranný zbor ČR – projekt 72 hodín; Európska komisia – Stratégia pripravenosti Únie (2025) a usmernenia (2026); Mesto Trenčín – informácie o krízovej pripravenosti.
