Európa láka rekordný počet zahraničných študentov. Slovensko však čelí problému, ktorý môže rozhodnúť o jeho budúcnosti

Na európskych vysokých školách študuje rekordný počet zahraničných študentov. Kým mnohé krajiny dokážu mladých a vzdelaných ľudí prilákať, Slovensko zároveň rieši otázku odchodu vlastných študentov za vzdelaním a pracovnými príležitosťami do zahraničia. Osobitne citlivá je situácia v ekonomicky slabších regiónoch, kde môže odchod mladých ľudí prehlbovať demografické aj hospodárske problémy.

V Európskej únii študuje rekordných 1,65 milióna zahraničných študentov

Podľa údajov Eurostatu študovalo v roku 2024 na vysokých školách a ďalších inštitúciách terciárneho vzdelávania v Európskej únii približne 1,65 milióna študentov zo zahraničia. Predstavovali 8,7 % všetkých študentov.

Reklama

Približne 514 590 z nich pochádzalo z iných členských štátov EÚ, zatiaľ čo ďalších 1,14 milióna prišlo z krajín mimo Európskej únie.

Počet zahraničných študentov pritom dlhodobo rastie. V roku 2016 ich bolo približne 1,2 milióna. Hranicu 1,5 milióna prekročili v roku 2023 a medzi rokmi 2023 a 2024 sa ich počet zvýšil o ďalšie štyri percentá.

Najväčším magnetom pre zahraničných študentov je Nemecko, kde ich v roku 2024 študovalo 438 260. Nasledovalo Francúzsko s 284 865 študentmi a Holandsko so 176 470 študentmi.

Tieto tri krajiny spoločne prijali viac ako polovicu všetkých zahraničných študentov v EÚ.

Zaujímavý je aj pohľad na ich podiel medzi všetkými vysokoškolákmi. V Luxembursku tvorili zahraniční študenti až 51,5 %. Vysoký podiel zaznamenali aj Malta (35,6 %), Cyprus (21,6 %) a Rakúsko (20,8 %).

Na opačnom konci rebríčka sa nachádzali Grécko (2,6 %), Chorvátsko (3,5 %) a Španielsko (4,6 %).

Slovensko nie je iba krajinou, z ktorej študenti odchádzajú

Pri hodnotení medzinárodnej mobility je dôležité pripomenúť, že aj slovenské vysoké školy prijímajú zahraničných študentov vrátane mladých ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Medzinárodné štúdium však nemožno automaticky stotožňovať s trvalým prisťahovalectvom. Časť zahraničných študentov sa po skončení školy vracia do svojej vlasti, ďalší pokračujú v štúdiu alebo si hľadajú pracovné uplatnenie v krajine, kde vyštudovali. Iní odchádzajú do ďalších štátov.

Rovnaké možnosti majú aj slovenskí študenti v zahraničí.

Samotný počet prichádzajúcich zahraničných študentov preto nemožno považovať za dôkaz, že ich príchod vyrovnáva odchod mladých Slovákov.

Na takéto porovnanie by boli potrebné údaje o tom, koľkí absolventi po skončení štúdia zostávajú, odchádzajú alebo sa vracajú do svojej domovskej krajiny.

Pre Slovensko je preto podstatné nielen to, koľko zahraničných študentov dokáže prilákať, ale aj to, či vie vytvoriť dostatok kvalitných príležitostí pre vlastných absolventov.

Cieľom by nemalo byť stavať domácich a zahraničných študentov proti sebe. Dôležité je, aby vzdelávanie, pracovný trh a rozvoj regiónov prinášali dlhodobý úžitok celej spoločnosti.

Slovenskí študenti odchádzajú. Otázkou je, koľkí sa vrátia

Pre Slovensko majú údaje Eurostatu aj ďalší rozmer.

Mnohí slovenskí študenti odchádzajú za vysokoškolským vzdelaním do zahraničia, pričom mimoriadne významnou destináciou je Česká republika.

Štúdium v Prahe, Brne či ďalších európskych univerzitných mestách môže mladým ľuďom otvoriť nové možnosti a poskytnúť kvalitné vzdelanie.

Samotný odchod za vzdelaním preto nemusí predstavovať problém.

Problém vzniká vtedy, keď mladí ľudia po skončení štúdia nevidia dostatočný dôvod vrátiť sa domov.

Ak si v zahraničí nájdu lepšie platenú prácu, dostupnejšie bývanie, kvalitnejšie verejné služby alebo priaznivejšie podmienky na profesionálny rozvoj, rozhodnutie zostať môže byť pochopiteľné.

Slovensko tak riskuje, že časť svojich vzdelaných mladých ľudí stratí nielen počas štúdia, ale aj v ďalších etapách ich života.

Nejde pritom iba o absolventov vysokých škôl. Ide aj o budúcich lekárov, učiteľov, vedcov, podnikateľov a rodiny, ktoré by inak mohli prispievať k rozvoju domácich regiónov.

Údaje Eurostatu o zahraničných študentoch však samy osebe nehovoria, koľko slovenských absolventov zostáva v zahraničí natrvalo. Ide o širšiu otázku, ktorá si vyžaduje samostatné sledovanie migrácie a pracovného uplatnenia absolventov.

Najväčšie dôsledky môžu pocítiť chudobnejšie regióny

Odchod mladých ľudí je obzvlášť citlivý v regiónoch, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom kvalitných pracovných miest, slabšou infraštruktúrou a obmedzenými možnosťami kariérneho rastu.

Mladý človek, ktorý odíde študovať do väčšieho mesta alebo zahraničia, sa často rozhoduje aj podľa toho, kde si dokáže vybudovať samostatný život.

Ak doma nenachádza primerané pracovné uplatnenie, dostupné bývanie a perspektívu, jeho návrat môže byť menej pravdepodobný.

Vzniká tak riziko začarovaného kruhu. Región prichádza o časť mladých a ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo môže postupne oslabovať miestnu ekonomiku a znižovať jeho príťažlivosť pre nových investorov.

Odchod mladých ľudí sa môže následne premietnuť aj do demografického vývoja.

Menej mladých rodín znamená potenciálne menej narodených detí, nižší počet žiakov v školách a postupné starnutie miestneho obyvateľstva.

Samozrejme, odchod za vzdelaním a prácou nie je jedinou príčinou nepriaznivého demografického vývoja Slovenska. Významnú úlohu zohrávajú aj nízka pôrodnosť, starnutie populácie, ekonomická neistota či meniace sa životné priority.

V ekonomicky slabších regiónoch však môže odchod mladých ľudí tieto problémy ešte prehlbovať.

Politika by mala vytvárať príležitosti, nie závislosť od štátu

Pri pohľade na tieto problémy sa nedá vyhnúť ani otázke politickej zodpovednosti.

Slovensko potrebuje prostredie, v ktorom sa mladým ľuďom oplatí pracovať, podnikať, vzdelávať sa a zakladať rodiny.

Dlhodobou perspektívou regiónov nemôže byť iba rozdeľovanie sociálnych dávok, jednorazových príspevkov či predvolebných benefitov.

Sociálna pomoc má v spoločnosti svoje nezastupiteľné miesto, najmä pre ľudí, ktorí ju skutočne potrebujú. Nemôže však nahradiť hospodársky rozvoj, kvalitné školstvo a vytváranie pracovných príležitostí.

Ak sa politika sústreďuje viac na krátkodobé rozdávanie peňazí než na vytváranie podmienok pre samostatnosť a prosperitu, krajina riskuje ďalšie prehlbovanie regionálnych rozdielov.

Osobitne problematické je, ak sa ekonomická neistota stáva nástrojom politického boja a občania nadobúdajú pocit, že ich životná úroveň závisí predovšetkým od toho, čo im štát práve prisľúbi.

To však neznamená, že ľudia, ktorí zostávajú žiť v ekonomicky slabších regiónoch, nemajú ambície alebo čakajú iba na pomoc štátu. Mnohí z nich pracujú, podnikajú, starajú sa o svoje rodiny a aktívne prispievajú k životu svojich komunít.

Problémom sú predovšetkým nerovnaké príležitosti.

Úspešné regióny potrebujú ľudí, ktorí majú možnosť rozvíjať svoje schopnosti a vidia zmysel vo vlastnej iniciatíve. A práve vytváranie takýchto podmienok by malo patriť medzi hlavné priority verejnej politiky.

Európa súťaží o talenty. Slovensko musí ponúknuť dôvod zostať

Údaje Eurostatu ukazujú, že medzinárodná mobilita študentov sa stáva čoraz významnejšou súčasťou európskeho vysokoškolského vzdelávania.

Európska únia si stanovila cieľ, aby do roku 2030 malo aspoň 23 % absolventov vysokých škôl skúsenosť so vzdelávacou mobilitou v zahraničí.

Zároveň chce každoročne privítať najmenej 350-tisíc študentov z krajín mimo EÚ, ktorí prídu študovať a získať vysokoškolské vzdelanie.

Pre Slovensko preto riešením nemôže byť snaha zabrániť mladým ľuďom odchádzať.

Naopak, krajina by mala vytvoriť také podmienky, aby sa po získaní zahraničných skúseností chceli vrátiť.

Rozhodujúca bude kvalita pracovných príležitostí, fungovanie štátu, dostupnosť bývania, úroveň školstva, zdravotníctva a celková dôvera v budúcnosť krajiny.

Rovnako dôležité je, aby mladí ľudia nemuseli automaticky odchádzať z menších miest a slabšie rozvinutých regiónov len preto, aby získali šancu na dôstojný život.

Najväčšou stratou totiž nie je to, že mladý Slovák odíde študovať do Prahy, Brna či Berlína. Najväčšou stratou je, ak po skončení školy dospeje k presvedčeniu, že doma nemá budúcnosť.

A práve to je otázka, ktorú by si mali klásť politici naprieč celým Slovenskom.

Nie koľko mladých ľudí dokážeme presvedčiť, aby zostali, ale čo sme urobili preto, aby tu zostať skutočne chceli.

Zdroj: Eurostat – Record number of students from abroad in the EU, údaje za rok 2024. Dátové súbory: educ_uoe_mobs02 a educ_uoe_enrt01.

Redakčná poznámka: Článok obsahuje aj komentárovú časť venovanú Slovensku. Údaje Eurostatu dokumentujú medzinárodnú mobilitu študentov v EÚ, nie konkrétny počet slovenských absolventov, ktorí zostávajú v zahraničí, ani príčiny demografického vývoja slovenských regiónov.

Ilustračný obrázok: AI.

Zdieľajte článok
Najnovšie