Kým na Slovensku sa už niekoľko rokov diskutuje o vybudovaní siete stacionárnych radarov, v susednom Česku je automatické meranie rýchlosti bežnou súčasťou premávky. Radary tam nenájdeme iba vo veľkých mestách. Rýchlosť kontrolujú aj v menších obciach a na nebezpečných úsekoch neďaleko hraníc s Trenčianskym krajom.
Rozdiel medzi krajinami je viditeľný už krátko po prekročení hraníc. Vodiči smerujúci z Trenčína cez Drietomu, Starý Hrozenkov a Uherský Brod do Brna prechádzajú viacerými miestami, na ktorých sa kontroluje rýchlosť. Niektoré radary pracujú nepretržite, inde vykonávajú meranie policajné hliadky.
Na českých cestách meria polícia aj automatické radary
Vodiči smerujúci cez Starý Hrozenkov musia počítať s meraním rýchlosti zo strany štátnej polície. Okrem policajných kontrol sa však na cestách v Českej republike nachádzajú aj pevné a úsekové radary, ktoré dokážu zaznamenávať priestupky automaticky.
Takéto zariadenia postupne pribúdajú aj v menších obciach a na frekventovaných či nebezpečných úsekoch. Vďaka automatickému meraniu nemusí dodržiavanie povolenej rýchlosti závisieť iba od toho, či sa na danom mieste práve nachádza policajná hliadka.
Na ceste z Trenčína do Brna pribudli tri merané úseky
Výrazné rozšírenie automatického dohľadu nastalo na ceste I/50 medzi Uherským Hradišťom a Brnom. V Buchlovských horách začali v roku 2026 fungovať tri úsekové merania.
Prvý kontrolovaný úsek vedie od bistra Tramp po odbočku k hradu Buchlov. Druhý pokračuje od tejto odbočky po Staré Hutě a tretí od Starých Hutí k odbočke na Stupavu. Kamery zaznamenajú čas vjazdu a výjazdu vozidla a systém následne vypočíta jeho priemernú rýchlosť.
Radary boli umiestnené na úseku, ktorý patrí medzi najrizikovejšie v regióne. Od roku 2010 do polovice roka 2025 sa tam podľa policajných údajov stalo 467 nehôd. Dvadsať z nich malo smrteľné následky. Dôvodom na zavedenie merania preto nemá byť iba sankcionovanie vodičov, ale predovšetkým zníženie rýchlosti na ceste plnej ostrých zákrut.
Ďalšie úsekové meranie funguje pri križovatke Míkovice – Vésky na hlavnom ťahu medzi Uherským Brodom a Uherským Hradišťom.
Radary sú aj pri ďalších hraniciach s Trenčianskym krajom
Automatické meranie sa netýka iba trasy cez Starý Hrozenkov. V Brumove-Bylnici, kam prichádzajú vodiči zo smeru od Nemšovej a Horného Srnia, funguje obojsmerné bodové aj úsekové meranie. Radary sa nachádzajú na frekventovanom úseku v blízkosti miest, kadiaľ denne prechádzajú deti do školy a škôlky.
V okolí hranice pri Púchove sú meracie zariadenia napríklad vo Valašskej Polanke. Vsetín má určené meracie miesta v lokalitách Potůčky, Rokytnice a na Jiráskovej ulici. Radary používajú aj Valašské Meziříčí, Zlín či Otrokovice.
České predpisy zároveň neukladajú povinnosť označiť každé miesto merania dopravnou značkou. Vodič preto nemôže automaticky predpokladať, že pred radarom uvidí upozornenie.
Slovensko o stovkách radarov hovorí už roky
Na Slovensku je situácia výrazne odlišná. Ministerstvo vnútra už v roku 2023 vyhlásilo verejné obstarávanie na nákup, montáž a sprevádzkovanie 279 zariadení. Projekt mal zahŕňať 213 stacionárnych rýchlomerov, 18 úsekových meračov a 48 analytických kamier.
Nasledovali však problémy s verejným obstarávaním, jeho zrušenie, opakovanie súťaže a posúvanie termínov. Napriek opakovaným správam o stovkách pripravovaných radarov na Slovensku dodnes nevznikla sieť porovnateľná s Českou republikou. Ministerstvo vnútra uviedlo, že nakúpilo a nainštalovalo iba dva testovacie stacionárne radary – toto ale nedopadlo vôbec dobre.
Diskutovalo sa aj o možnosti, že vlastné stacionárne radary získajú slovenské mestá a obce. Táto kompetencia sa však do konečného znenia novely zákona nedostala. Samosprávy tak naďalej nemajú možnosť vytvárať podobnú sieť automatického merania, aká funguje v českých mestách a obciach.
Radar nemusí byť iba nástrojom na vyberanie pokút
Diskusie o radaroch často sprevádza obava, že ich hlavným cieľom bude napĺňanie rozpočtov. Česká skúsenosť však ukazuje aj druhú stránku systému. Ak vodič nevie, či bude v obci merať policajná hliadka, dodržiavanie rýchlosti môže závisieť od náhody. Automatický radar dokáže kontrolovať premávku nepretržite a bez potreby stálej prítomnosti policajtov.
Najväčší význam má na miestach pri školách, priechodoch pre chodcov, autobusových zastávkach a na cestách s vysokou nehodovosťou. Jeho účelom by nemalo byť ukrytie na mieste, kde vodič ľahko urobí chybu, ale vytvorenie úseku, na ktorom sa dodržiavanie rýchlosti stane pravidlom.
Príklad Moravy ukazuje, že automatické meranie nemusí byť výsadou veľkých miest. Radary môžu chrániť aj obyvateľov malých obcí, cez ktoré denne prechádzajú tisíce vozidiel. Na slovenskej strane hranice zatiaľ zostáva podobný systém napriek dlhoročným plánom skôr prísľubom než každodennou realitou.
