Mapa sveta, ktorú poznáme zo školských lavíc, atlasov či rôznych nástenných máp, nemusí byť takým verným obrazom našej planéty, ako by sa mohlo zdať. Nejde pritom o nové hranice štátov ani o vznik či zánik krajín. V centre pozornosti je spôsob, akým sa guľatá Zem prenáša na plochú mapu.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v piatok 4. septembra podporilo rezolúciu presadzujúcu používanie mapovej projekcie Equal Earth, ktorá má oveľa vernejšie zobrazovať skutočné pomery rozlohy jednotlivých kontinentov.
Za rezolúciu hlasovalo 164 krajín. Spojené štáty americké boli jedinou krajinou, ktorá hlasovala proti, zatiaľ čo šesť štátov – Srbsko, Estónsko, Gruzínsko, Litva, Moldavsko a Ukrajina – sa zdržalo hlasovania.
Afrika a Grónsko ukazujú problém na prvý pohľad
Dôvod zmeny je prekvapivo jednoduchý. Mapa sveta, na ktorú sme si zvykli, môže výrazne skresľovať veľkosť jednotlivých území.
Tradičná Mercatorova projekcia vznikla už v roku 1569. Flámsky kartograf Gerardus Mercator ju navrhol predovšetkým ako praktickú pomôcku pre námornú navigáciu. A práve na tento účel fungovala mimoriadne dobre.
Problém nastáva vtedy, keď ju začneme vnímať ako presné porovnanie veľkosti jednotlivých častí sveta. Územia bližšie k pólom totiž na Mercatorovej mape vyzerajú podstatne väčšie, zatiaľ čo oblasti bližšie k rovníku sú opticky zmenšené.
Najznámejší príklad ponúkajú Afrika a Grónsko.
Pri pohľade na tradičnú mapu môže Grónsko pôsobiť takmer rovnako veľké ako Afrika. Realita je úplne iná – Afrika je približne 14-krát väčšia ako Grónsko.
A práve tento rozdiel dokáže mnohých ľudí prekvapiť.
Nová mapa môže zmeniť náš pohľad na kontinenty
Rezolúcia podporuje projekciu Equal Earth, ktorá vznikla v roku 2018. Je navrhnutá tak, aby zachovávala vzájomné pomery rozlohy jednotlivých území omnoho vernejšie.
Výsledok preto na prvý pohľad pôsobí nezvyklo. Afrika vyzerá výrazne mohutnejšie, zatiaľ čo niektoré územia severnej pologule už nemajú rozmery, na aké sme zvyknutí z Mercatorovej mapy.
Neznamená to však, že sa kontinenty zväčšili alebo zmenšili. Mení sa iba spôsob, akým trojrozmernú Zem zobrazujeme na dvojrozmernej ploche.
Iniciatívu v OSN viedlo Togo v rámci širšieho úsilia podporovaného africkými štátmi a Africkou úniou.
Togský minister zahraničných vecí Robert Dussey pred hlasovaním zhrnul myšlienku slovami: „Spravodlivý svet sa začína spravodlivou mapou.“
Znamená to koniec máp, ktoré poznáme?
Nie.
Rozhodnutie OSN neznamená zákaz Mercatorovej projekcie a rezolúcia nie je právne záväzná. Jej cieľom je podporovať presnejšie zobrazovanie veľkosti kontinentov najmä tam, kde mapa formuje predstavu ľudí o svete.
Zmena sa tak môže postupne prejaviť napríklad v školách, učebniciach, médiách, verejných inštitúciách či digitálnych mapových technológiách.
Mercatorova projekcia navyše nestráca svoj pôvodný význam. Pre námornú a leteckú navigáciu má vlastnosti, pre ktoré zostáva naďalej užitočná.
Prečo sa o tom diskutuje práve teraz?
Za iniciatívou nie je iba kartografia. Africké krajiny dlhodobo upozorňujú, že spôsob zobrazovania sveta môže ovplyvňovať aj to, ako ľudia jednotlivé kontinenty vnímajú.
Ak je Afrika na bežne používanej mape opticky menšia a územia severnej pologule naopak výrazne zväčšené, podľa podporovateľov zmeny môže takýto obraz podvedome vytvárať nesprávnu predstavu o skutočných rozmeroch sveta.
Spojené štáty však s týmto širším pohľadom nesúhlasili. Ako jediná krajina hlasovali proti rezolúcii a argumentovali okrem iného tým, že iniciatíva je spojená s ideologickou agendou.
Mapa sveta sa teda mení – ale Zem zostáva rovnaká
Na prvý pohľad môže správa o „novej mape sveta“ pôsobiť dramaticky. V skutočnosti sa nemenia hranice štátov, poloha kontinentov ani samotná geografia planéty.
Mení sa diskusia o tom, ako ju zobrazujeme.
A možno práve v tom spočíva najzaujímavejšia časť celej témy. Mapa, ktorú mnohí od detstva považujeme za samozrejmý obraz sveta, je v skutočnosti iba jedným z matematických spôsobov, ako dostať guľatú planétu na rovný papier či obrazovku.
Po takmer piatich storočiach dominancie Mercatorovej projekcie teraz OSN vyslala signál, že pri bežnom zobrazovaní sveta môže dostať väčší priestor mapa, na ktorej budú kontinenty veľkostne bližšie realite.
A keď sa na takúto mapu pozriete prvýkrát, svet môže skutočne vyzerať trochu inak, než ako si ho pamätáte zo školy.
Zdroj; informácie o hlasovaní Valného zhromaždenia OSN z 4. septembra 2026.
