Tesne pred Vianocami sa na Slovensku opäť rozprúdila známa debata – je v poriadku, aby diaľničný tunel vznikal 27 rokov od začiatku príprav? Mediálny rozruch okolo tejto otázky len znovu odkryl problém, ktorý je u nás dlhodobo prítomný: infraštruktúra sa plánuje celé desaťročia, stavia pomaly a výsledok prichádza neskoro – ak vôbec.
Zaujímavý kontrast priniesla nedávna bilancia zverejnená poľskou stranou. Kým sa u nás diskutuje o tom, či je niekoľkodesaťročné meškanie ešte obhájiteľné, Poľsko na konci roka sumarizovalo konkrétne a merateľné výsledky.
Takmer 400 kilometrov za jeden rok
V roku 2025 Poľsko odovzdalo do užívania 390,4 kilometra nových diaľnic a rýchlostných ciest. Celková dĺžka poľskej diaľničnej siete dnes presahuje 5 460 kilometrov, pričom takmer 1 900 km tvoria diaľnice a viac než 3 500 km rýchlostné cesty.
Nejde pritom len o vnútroštátne projekty. Do užívania bola uvedená aj etapa rýchlostnej cesty spájajúcej juh Poľska so Slovenskom a pokračuje výstavba významných medzinárodných trás, ktoré majú v budúcnosti posilniť hospodárske aj dopravné väzby v rámci strednej Európy.
Problémy majú všetci. Rozdiel je v tempe
Je férové priznať, že infraštruktúrne projekty majú problémy všade. Nečakaná geológia, archeologické nálezy, zmeny cien materiálov či mimoriadne udalosti dokážu stavby zdržať v každej krajine. Práve tieto „nepredvídateľné javy“ však často poukazujú na nedostatočnú prípravu projektov – podcenené prieskumy, slabé plánovanie a presúvanie rizík až do fázy výstavby.
Rovnako platí, že legislatívny proces je na Slovensku komplikovaný. Povoľovania, odvolania, výkupy pozemkov či verejné obstarávania trvajú roky. Lenže ide o pravidlá, ktoré tu neplatia krátko. Sú súčasťou systému desaťročia a počas tohto času existoval dostatočný priestor na ich úpravu, zjednodušenie alebo aspoň zefektívnenie. Ak sa to nestalo, nejde už o výnimočný problém, ale o systémové zlyhanie, ktoré sa v infraštruktúre opakuje.
Rozdiel oproti okolitým krajinám je zrejmý: oni stavajú. Nielen cesty, ale aj športové arény, kultúrne stánky, železnice či logistické uzly. Projekty sa posúvajú dopredu aj napriek problémom, nie až po ich úplnom odstránení.
Trenčiansky región: slabé spojenia brzdia rozvoj
Z pohľadu Trenčianskeho regiónu sú infraštruktúrne slabiny dlhodobo známe:
- Chýba kvalitné cestné spojenie medzi Trenčínom a Prievidzou.
Krátky obchvat Bánoviec nad Bebravou situáciu nerieši systémovo. - Otázka obchvatu Novák.
Po výbuchu v Novákoch sa okamžite hovorilo o potrebe riešiť obchvat mesta, no aj po rokoch zostalo pri sľuboch. - Nedostatočné prepojenie s Českou republikou.
Slabá infraštruktúra v pohraničí dlhodobo brzdí hospodársky rozvoj regiónu, odrádza investorov a obmedzuje pracovné príležitosti na oboch stranách hranice. - Drietoma a smer na Moravu.
Obchvat Drietomy mal byť dávno samozrejmosťou. Na českej strane už pri Zlíne existuje diaľničné napojenie, na ktoré malo Slovensko nadviazať trasou smerujúcou cez Púchov. Práve toto prepojenie sa roky sľubuje, no zostáva len na papieri, hoci by výrazne zlepšilo dopravnú dostupnosť aj ekonomické väzby regiónu. - Trenčianska Teplá – nekonečný príbeh jednej križovatky.
Problémová križovatka, na ktorej sa denne tvoria kolóny, sa rieši už roky. Obyvatelia aj vodiči počúvajú sľuby o úpravách a zlepšeniach, no v praxi sa situácia mení len minimálne. Jednoduché dopravné riešenia, ktoré by zvýšili bezpečnosť a plynulosť, sa odsúvajú, zatiaľ čo kolóny a rizikové manévre zostávajú každodennou realitou. - Dubnica nad Váhom – doprava ako slabé miesto mesta.
Dopravná situácia v Dubnici nad Váhom je dlhodobo problematická. Preťažené ťahy, tranzitná doprava a chýbajúce kapacitné riešenia spôsobujú zdržania, ktoré ovplyvňujú nielen vodičov, ale aj kvalitu života obyvateľov. - Bierovské mosty – roky čakania na obnovu.
Obnova mostov na dôležitom ťahu medzi Trenčínom a okolím sa pripravuje celé roky. Hoci ich technický stav bol známy dlhodobo, realizácia sa posúva len pomaly a verejnosť má pocit, že ide o ďalší projekt, pri ktorom sa viac plánuje a vysvetľuje, než reálne stavia. Našťastie sa pri tomto projekte dočkáme tento rok dokončenia.
Výhovorky už nestačia
Porovnanie s Poľskom nie je o závisti, ale o realite. Ak krajina s podobnou históriou aj výzvami dokáže v jednom roku odovzdať stovky kilometrov nových ciest, potom je čoraz ťažšie ospravedlňovať niekoľkodesaťročné meškania zložitosťou procesov.
Nie, 27 rokov nie je normálny čas na realizáciu infraštruktúrneho projektu. A čím viac sa pozeráme za hranice, tým menej presvedčivo znejú vysvetlenia, prečo sa to u nás „nedá“.
Zdroj: Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave (Facebook)
