Diskusia o výške lavičiek v Trenčíne by pravdepodobne nikdy nenabrala taký rozmer, keby neprišla rekonštrukcia Hviezdoslavovej ulice. Práve tam si ľudia začali výraznejšie všímať, že nové sedenia nemajú vždy rovnakú výšku – a že niektoré sú citeľne nižšie, než na akú boli zvyknutí.
Hviezdoslavova ako spúšťač debaty
Rekonštrukcia jednej z najfrekventovanejších ulíc v centre mesta pritiahla pozornosť nielen na nový povrch, zeleň či osvetlenie, ale aj na mestský mobiliár. Najmä nižšie lavičky sa rýchlo stali témou diskusií – najmä v komentároch na sociálnych sieťach.
Časť verejnosti ich označila za nepohodlné, iní ich rovno považovali za chybu projektu.
Merania však ukazujú širší obraz
Pri porovnaní lavičiek na rôznych miestach v Trenčíne sa ukazuje, že nejde o jeden typ ani jeden problém. Výška sedu sa v meste pohybuje približne od 27 do 51 centimetrov.
- klasické lavičky v parkoch, na zastávkach či námestiach majú väčšinou 42 – 45 cm,
- niektoré nové pobytové prvky sú nižšie (40 cm a menej),
- výnimočne sa objavujú aj vyššie sedenia.
Hviezdoslavova tak skôr odhalila rozdiely, ktoré v meste existovali už predtým – len si ich ľudia menej všímali.
Nízke sedenie nie je náhoda
Najkritizovanejšie nízke sedenia nie sú klasickými lavičkami v tradičnom zmysle. Ide o pobytové prvky, ktoré majú iný účel:
- krátke posedenie,
- neformálne stretávanie,
- využitie najmä mladšími ľuďmi.
Zároveň však platí, že v ich blízkosti sa nachádzajú lavičky s bežnou výškou, vhodné aj pre seniorov či ľudí s obmedzenou pohyblivosťou. V praxi teda nejde o nútené riešenie, ale o výber podľa potreby.
Príklad zo Zámostia: keď dizajn reaguje na realitu
Podobný princíp možno vidieť aj v Zámostí, kde sa nachádzajú lavičky navrhnuté tak, aby sa na nich dalo sedieť aj na operadle. Mladí to robili roky – tentoraz na to dizajn zareagoval vedome, namiesto toho, aby s tým bojoval.
Prečo sú reakcie také emotívne?
Pretože ľudia automaticky očakávajú, že:
lavička = rovnaká výška, rovnaký spôsob sedenia.
Moderný verejný priestor však pracuje s rôznymi typmi používateľov. Tam, kde existuje viac možností sedenia, nejde o chybu, ale o kombináciu funkcií.
Ako sa rieši výška sedenia vo verejnom priestore v zahraničí
Pri návrhu lavičiek a pobytového sedenia vo verejnom priestore sa v zahraničí nepoužíva jedna pevná výška pre všetko. Naopak, bežnou praxou je kombinovanie viacerých výšok, aby si rôzne skupiny ľudí vedeli vybrať to, čo im vyhovuje.
Za štandardnú ergonomickú výšku sedu sa najčastejšie považuje rozpätie 43 – 49 cm. Táto výška umožňuje pohodlné sedenie väčšine dospelých a zároveň jednoduchšie vstávanie, čo je dôležité najmä pre seniorov.
Vo verejných priestoroch, kde sa očakáva dlhšie sedenie alebo čakanie (zastávky, námestia, frekventované ulice), sa často odporúča výška 45 – 50 cm.
Popri tom sa však zámerne používajú aj nižšie pobytové sedenia:
- 35 – 40 cm ako neformálne sedenie,
- 25 – 35 cm ako pobytové hrany, okraje alebo prvky na krátke posedenie.
Tieto nižšie výšky nenahrádzajú klasické lavičky, ale ich dopĺňajú. V modernom urbanizme je bežné, že v jednom priestore sa nachádzajú rôzne výšky sedenia, aby verejný priestor fungoval pre mladších, starších aj pre ľudí s rôznymi nárokmi na komfort.
Zahraničná prax teda vychádza z jednoduchého princípu:
nie jedna lavička pre všetkých, ale viac možností v jednom priestore.
Záver: problém, alebo nepochopený zámer?
Rekonštrukcia Hviezdoslavovej ulice diskusiu odštartovala, no zároveň otvorila širšiu tému – ako má vyzerať verejný priestor v meste pre všetkých. V mnohých prípadoch nejde o zlé riešenie, ale o nepochopený zámer, ktorý sa ocitol pod drobnohľadom práve preto, že vznikol v centre pozornosti.
Autor vyjadruje svoj osobný názor, ktorý sa nemusí zhodovať s postojom redakcie
