V noci z 26. na 27. októbra sa Slovensko opäť vráti k zimnému času. Ručičky hodiniek sa posunú z tretej na druhú hodinu, čo znamená o hodinu viac spánku. Znie to príjemne – no otázka, či má striedanie času v roku 2025 ešte zmysel, zostáva otvorená.
Prečo sa čas vôbec mení
Cieľom zmeny času bolo pôvodne lepšie využitie denného svetla a šetrenie energie. V časoch, keď domácnosti používali energeticky náročné žiarovky, šlo o praktické opatrenie. Dnes však úspory nie sú také výrazné a odborníci čoraz častejšie spochybňujú efekt celej zmeny.
Praktické výhody
Letný čas prináša v praxi dlhšie večery, ktoré využívame na šport, posedenie na terasách či rekreáciu. Turizmus, gastronómia aj obchod profitujú z toho, že sa stmieva neskôr. Obyvatelia môžu tráviť viac času vonku a využiť prirodzené svetlo namiesto umelého osvetlenia.
Zimný čas naopak zodpovedá prirodzenému rytmu dňa – svitanie prichádza skôr, čo pomáha deťom, školákom či ranným pracovníkom. Niektorí lekári ho označujú za biologicky „správnejší“, pretože znižuje nesúlad medzi vnútornými hodinami tela a reálnym časom.
Nevýhody a kritika
S príchodom zimného času však prichádzajú aj kratšie dni a skoré súmraky. Ľudia po práci často prichádzajú domov už za tmy, čo vplýva na psychiku a náladu. Niektorí trpia únavou, ospalosťou alebo menšou chuťou k fyzickej aktivite.
Zmena času navyše narušuje biorytmus, čo sa prejavuje najmä u detí, starších ľudí a tých, ktorí pracujú na zmeny. Zdravotníci preto opakovane upozorňujú, že prechod medzi časmi by sa mal zrušiť.
Európa hľadá riešenie
Európska únia už niekoľko rokov diskutuje o zrušení sezónnych posunov. Niektoré krajiny – napríklad Španielsko či Francúzsko – navrhujú, aby sa zmeny času zrušili úplne a aby sa zachoval jeden, stabilný čas počas celého roka.
Kým sa tak stane, budeme si musieť zvyknúť na tradičné posúvanie ručičiek, ktoré sa každoročne opakuje a delí spoločnosť na dve skupiny – nočných sôv, ktoré preferujú letný čas, a ranné vtáčatá, ktoré sa tešia z návratu k zimnému.
📸 ilustračný obrázok AI
