Dnes sa o lyžovaní hovorí najmä v súvislosti s veľkými strediskami, umelým zasnežovaním a modernými lanovkami. No ešte nie je to tak dávno, keď lyžiarsky vlek nebol výsadou hôr, ale bežnou súčasťou miest a dedín v okolí Trenčína.
Stačilo pár dní snehu – a lyžovalo sa takmer všade.
Vlek priamo v meste: park pod Juhom
Málokto dnes uverí, že lyžiarsky vlek fungoval priamo v parku pod sídliskom Juh v Trenčíne. Svah, ktorý dnes slúži na prechádzky, venčenie psov či sánkovanie, bol kedysi regulárnym miestom zimných radovánok.
Pre mnohé deti to bol prvý kontakt s lyžami, bez nutnosti cestovať do hôr. Stačila výstroj, dobré rukavice a chuť ísť von. Vlek tu fungoval v časoch, keď zima znamenala sneh a mráz automaticky.
Na dnešnom pohľade na svah by to možno nikto nepovedal, no práve tu sa kedysi čakalo v rade na ďalšiu jazdu.
Opatovská dolina, Kyselka a ďalšie „malé veľké“ svahy
Park pod Juhom nebol výnimkou. Vlek sa nachádzal aj v Opatovskej doline, kde ho miestni dobre poznali a využívali vždy, keď to počasie dovolilo. Podobne tomu bolo na Kyselke, ktorá dnes slúži najmä turistom, no kedysi mala aj zimné využitie.
Tieto miesta nemali ambíciu konkurovať veľkým strediskám. Ich sila bola inde – boli blízko, dostupné a komunitné.
Inovec a Ostrý vrch: známe mená, ktoré prežili v pamäti
Keď sa povie starý vlek v okolí Trenčína, mnohým sa vybaví Inovec alebo svahy pod Ostrým vrchom. Tie už mali „horský“ charakter a slúžili širšiemu okoliu.
Aj tieto miesta však dnes skôr pripomínajú minulosť než aktívne lyžiarske strediská. Sneh už nie je istota a prevádzka by bola náročná.
Zliechov a Homôlka: zimy, ktoré sa pamätajú
K starým zimným spomienkam patria aj miesta trochu ďalej od Trenčína, no stále hlboko zapísané v pamäti regiónu. Kto neprešiel autom cez zafúkaný kopec do Čičmian, mal často jasnú alternatívu – lyžovanie v Zliechove. Aj tam sa v časoch poriadnych zím lyžovalo bez veľkých stredísk, zato s veľkým nadšením.
Mnohí si dodnes spomenú aj na zimy na Homôlke, kde sa pri dostatku snehu lyžuje dodnes. Nie každý svah zmizol úplne – niektoré prežili aspoň v skromnej podobe, závislé od počasia a ochoty miestnych.
Práve tieto miesta ukazujú, že lyžovanie kedysi nebolo o luxuse, ale o snehu, kopci a chuti ísť von.
Každá dedina mala svoj svah
Možno najzaujímavejším faktom je, že vlek nemali len mestá či známe lokality, ale aj menšie obce.
Lyžovalo sa napríklad:
- v Hornom Srní, kde je pri cyklotrase pri Cyklozrube dodnes vlek,
- na Búčľavke v Trenčianskych Tepliciach,
- v Selci či Hornej Súči, kde sa lyžovalo „doma“.
Dnes tadiaľ často prejdeme na bicykli alebo pešo – a len málokto si uvedomí, že po tom istom svahu kedysi jazdili lyžiari.
Prečo vleky zmizli?
Dôvodov je viac: zmeny klímy, menej snehu, vyššie náklady, zmena životného štýlu aj bezpečnostné požiadavky. To, čo kedysi fungovalo prirodzene a spontánne, dnes naráža na realitu prevádzky a financií.
No spomienky zostali. A s nimi aj otázka, či sme o niečo neprišli.
Pamätáte si ešte iné malé vleky?
Je dosť možné, že v okolí Trenčína fungovali aj ďalšie menšie, dnes už takmer zabudnuté vleky, o ktorých sa veľa nepísalo – alebo sa na ne úplne zabudlo.
Pamätáte si:
- vlek pri vašej dedine,
- svah, kde sa lyžovalo len „keď napadol sneh“,
- provizórny vlek ťahaný lanom, motorom či traktorom,
- miesto, kde sa dnes chodí na prechádzku, no kedysi sa tam lyžovalo?
👉 Napíšte nám, kde sa podľa vás ešte lyžovalo.
👉 Podeľte sa o spomienky, príbehy alebo fotografie.
👉 Pomôžte nám doplniť zimnú pamäť regiónu.
Tento región tvoríme spolu
Ak si pamätáte miesto, kde sa kedysi lyžovalo, dajte nám o ňom vedieť. Spomienky miestnych sú často to najcennejšie, čo máme.
