Diskusia o obnovení osobnej dopravy na úseku Trenčianska Teplá – Horné Srnie – Brumov-Bylnice sa medzi obyvateľmi Trenčianskeho kraja vracia pravidelne. V komentároch pod článkami sa opakovane objavujú výzvy na pravidelnejšie spojenie medzi slovenskou a moravskou stranou hranice.
Téme sme sa venovali už začiatkom februára v článku:
👉 Záujem o obnovenie vlakového spojenia na Vlárskej trati sa opakovane vracia
https://www.trencianskykraj.sk/2026/02/05/zaujem-o-obnovenie-vlakoveho-spojenia-na-vlarskej-trati-sa-opakovane-vracia/
Na základe zvýšeného záujmu verejnosti sme oslovili Ministerstvo dopravy SR so žiadosťou o stanovisko.
Ministerstvo: komunikujeme, ale limity sú finančné
Rezort dopravy potvrdil, že so zástupcami Zlínský kraj pravidelne komunikuje a diskutuje aj o koncepcii dopravnej obslužnosti na trati Trenčín – Horné Srnie – Bylnice.
Aktuálny rozvoj však podľa ministerstva limitujú konsolidačné opatrenia vo verejných financiách.
Zároveň rezort pripomenul, že viaceré pokusy o posilnenie dopravy mali v minulosti len krátke trvanie a neujal sa ani komerčný produkt súkromného dopravcu.
Ministerstvo však deklarovalo, že v prípade zabezpečenia potrebných financií je pripravené rozsah dopravy postupne navyšovať.
Faktický prehľad trate
- cezhraničný úsek spája Trenčiansku Teplú s moravským Brumovom-Bylnicou,
- trať je technicky funkčná a využívaná víkendovými medzištátnymi spojmi,
- nadväzuje na spojenia do Uherský Brod a ďalej smerom na Praha,
- umožňuje aj prestup smerom na Vsetín a kúpeľné Luhačovice.
Z pohľadu cestujúceho by tak išlo o alternatívu k hlavným koridorovým tratiam, ktoré sú v posledných rokoch často zaťažené výlukami.
Prečo to na českej strane funguje inak?
Na moravskej strane je regionálna doprava dlhodobo systematicky objednávaná krajom a funguje ako súčasť integrovanej dopravnej obslužnosti. Spoje nadväzujú na diaľkové vlaky a vytvárajú logické prestupné väzby.
Na slovenskej strane je objednávateľom regionálnej železničnej dopravy Ministerstvo dopravy SR, pričom každé rozšírenie spojov znamená dodatočné rozpočtové výdavky.
Rozdiel teda nie je v technickej nemožnosti trate, ale najmä v ekonomickom modeli a prioritách financovania.
Slabá demografia verzus sezónny potenciál
Ministerstvo poukázalo aj na slabšiu demografiu obcí popri trati, ktorá podľa neho nevytvára dostatočný dopyt na pravidelnú každodennú dopravu.
Na druhej strane sa v diskusiách často spomína:
- sezónny potenciál (cykloturistika, výlety),
- víkendové spojenie do Česka bez nutnosti auta,
- alternatíva počas výluk na hlavnej trati Púchov – Vsetín.
Otázkou zostáva, či by model sezónnych alebo víkendových posilových spojov nemohol byť kompromisným riešením.
Téma, ktorá sa vracia
Vlárska trať je príkladom infraštruktúry, ktorá existuje, no jej plný potenciál zatiaľ nie je využitý. Rezort hovorí o limite financií, región o potrebe alternatívy a lepšej cezhraničnej dostupnosti.
Zostáva otázkou, či sa v budúcnosti podarí nájsť model financovania, ktorý by umožnil postupné posilnenie spojov.
🚆 Využili by ste Vlársku trať?
Dochádzali by ste týmto spojom do Česka?
Privítali by ste aspoň víkendové alebo sezónne vlaky?
Napíšte nám svoj názor – práve spätná väzba z regiónu môže byť impulzom pre ďalší vývoj.
