V roku 2025 pochádzalo v Európskej únii 47,3 % vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Medziročne ide len o mierny nárast oproti roku 2024, keď ich podiel dosiahol 47,2 %. Slovensko však zostáva hlboko pod európskym priemerom. Podľa údajov Eurostatu tvorila elektrina z obnoviteľných zdrojov na Slovensku len 17,8 % čistej výroby elektriny, čo je tretí najnižší podiel v celej Únii.
Najhoršie dopadla Malta so 16,2 % a tesne pred Slovenskom sa umiestnilo Česko so 16,6 %. Na opačnom konci rebríčka stálo Dánsko, kde obnoviteľné zdroje pokrývali až 92,4 % výroby elektriny. Nasledovali Rakúsko s podielom 83,1 % a Portugalsko s 82,9 %.
Z pohľadu celej EÚ bola v roku 2025 najdôležitejším obnoviteľným zdrojom veterná energia, ktorá sa na zelenej výrobe elektriny podieľala 37,5 %. Na druhom mieste skončila solárna energia s 27,5 %, nasledovala vodná energia s podielom 25,9 %. Zvyšok pripadol na spaľovateľné obnoviteľné palivá a geotermálne či iné zdroje.
Najrýchlejšie rástla práve solárna energia. Jej výroba sa v medziročnom porovnaní zvýšila o 24,6 %. Naopak, výroba elektriny z vodných elektrární klesla o 11,8 %.
Pre Slovensko sú čísla varovným signálom. Kým viaceré členské štáty už stoja najmä na veternej, vodnej či kombinovanej výrobe z obnoviteľných zdrojov, Slovensko sa v európskom porovnaní drží na spodných priečkach. Nízky podiel zelenej elektriny zároveň naznačuje, že tempo rozvoja domácich obnoviteľných kapacít je stále nedostatočné, ak chce krajina držať krok s európskym trendom.
Dáta zároveň ukazujú, že európska transformácia energetiky pokračuje, ale len pozvoľna. Medziročný posun na úrovni celej Únie bol minimálny, čo naznačuje, že ďalšie zrýchlenie bude závisieť od nových investícií do sietí, akumulácie aj nových obnoviteľných projektov.
Treba však dodať, že uvedený ukazovateľ sa týka podielu obnoviteľných zdrojov na čistej výrobe elektriny. Nie je totožný s hlavným ukazovateľom používaným pri sledovaní cieľov smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý vychádza z hrubej spotreby elektriny. Metodika výpočtu sa teda líši a jednotlivé hodnoty nemožno priamo zamieňať.
Záverom tieto čísla pripomínajú, že energetická budúcnosť krajiny si vyžaduje dlhodobý prístup, stabilitu a rozumné rozhodnutia. Vedenie štátu by malo prinášať do spoločnosti rozvahu, pokoj a najmä konkrétne riešenia. Výzvy, ktorým čelíme, sa totiž nedajú riešiť neustálym hľadaním vinníkov inde, ale skôr schopnosťou niesť zodpovednosť a posúvať veci dopredu.
Zdroj: Eurostat
Zdroj
URL: https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/w/ddn-20260319-2
📸 ilustračný obrázok AI
