Ešte pred dvadsiatimi rokmi bolo Poľsko pre mnohých Slovákov symbolom lacných nákupov, nižších platov a krajiny, ktorá sa snažila dobehnúť svojich západných susedov. Slovensko bolo naopak označované za ekonomického tigra strednej Európy. Zaviedli sme euro, prilákali veľké automobilky a patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky regiónu.
Dnes sa však situácia mení.
Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu by Poľsko mohlo už začiatkom budúceho desaťročia dosiahnuť približne 95 percent britskej úrovne HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Ešte pred niekoľkými desaťročiami pritom patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie.
Poliaci už zarábajú viac
Najviditeľnejší rozdiel vidno na výplatných páskach.
Priemerná hrubá mzda v Poľsku sa dnes pohybuje približne na úrovni 2 100 až 2 300 eur mesačne. Na Slovensku je to približne 1 600 až 1 700 eur. Rozdiel predstavuje niekoľko stoviek eur každý mesiac.
Ešte pred rokmi odchádzali Poliaci za lepšie platenou prácou do Británie, Nemecka či Írska. Dnes sa ich mzdy približujú západnej Európe a v mnohých ukazovateľoch už predstihli Slovensko.
Kým Slovensko oslavuje kilometre, Poľsko buduje celé koridory
Rozdiel medzi oboma krajinami však nie je len v platoch. Ešte výraznejšie ho vidno pri doprave a infraštruktúre.
Na Slovensku sa často slávnostne strihajú pásky pri otvorení niekoľkých kilometrov diaľnice alebo obchvatu. Poľsko medzičasom buduje celé dopravné koridory v stovkách kilometrov. Za posledné dve desaťročia vybudovalo jednu z najmodernejších diaľničných a rýchlostných sietí v Európe.
Krajina pokračuje v rozsiahlych investíciách do diaľnic, železníc, logistických centier, prístavov aj regionálnych letísk. Dopravná infraštruktúra sa stala jedným z hlavných motorov hospodárskeho rastu.
Nové megaletisko a vysokorýchlostné trate
Symbolom nových poľských ambícií je projekt Centrálneho komunikačného uzla (CPK) medzi Varšavou a Lodžou.
Nepôjde len o nové medzinárodné letisko, ale o jeden z najväčších dopravných projektov v Európe. Nový uzol má v budúcnosti odbaviť desiatky miliónov cestujúcich ročne a stať sa významnou vstupnou bránou do strednej Európy.
Súčasťou projektu budú aj stovky kilometrov nových železničných tratí. Poľsko zároveň pripravuje rozsiahlu sieť vysokorýchlostných železníc, na ktorých by vlaky mohli jazdiť rýchlosťou až 320 km/h. Cestovanie medzi najväčšími mestami sa má skrátiť o desiatky minút až hodiny.
Kým Poľsko plánuje nové medzinárodné letisko a vysokorýchlostné trate, Slovensko stále čaká na úplné diaľničné spojenie Bratislavy a Košíc a modernizácia železničných koridorov postupuje podstatne pomalším tempom.
Slovensko malo náskok. Kam sa stratil?
Mali sme euro skôr ako Poľsko. Mali sme silný automobilový priemysel, vyššiu životnú úroveň aj lepšiu štartovaciu pozíciu. Kým však Poľsko budovalo tisíce kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, pripravovalo nové medzinárodné letisko, modernizovalo železnice a plánovalo vysokorýchlostné trate, Slovensko sa roky nedokázalo dohodnúť ani na dokončení základného diaľničného spojenia medzi Bratislavou a Košicami.
Kým vo Varšave vznikajú plány na dopravný uzol celoeurópskeho významu a vlaky s rýchlosťou viac ako 300 km/h, na Slovensku sa stále diskutuje o obchvatoch miest, modernizácia železníc sa vlečie a mnohé regióny čakajú na infraštruktúru, ktorá mala byť hotová už pred rokmi.
Výsledok je viditeľný. Poľsko priťahuje nové investície, rastie rýchlejšie a jeho obyvatelia zarábajú stále viac. Slovensko medzitým čoraz častejšie rieši, prečo sa projekty predražujú, odkladajú alebo zostávajú len na papieri.
Smutný príbeh Slovenska
Najsmutnejšie na tom nie je, že Poľsko rastie. To je dobrá správa pre celý región.
Smutné je, že Slovensko malo všetky predpoklady byť dnes pred Poľskom. Namiesto toho sa pozeráme, ako nás sused postupne predbieha v platoch, investíciách, dopravnej infraštruktúre aj ekonomických ambíciách.
Poľsko dnes nehovorí o tom, ako dobehnúť Slovensko. Hovorí o tom, ako dobehnúť Britániu.
A Slovensko sa musí zamyslieť nad tým, prečo krajina, ktorá bola ešte pred dvoma desaťročiami považovaná za regionálneho lídra, začína zaostávať za susedom, ktorého kedysi považovala za ekonomicky slabšieho.
Autor vyjadruje svoj osobný názor, ktorý sa nemusí zhodovať s postojom redakcie.
📸 Ilustračný obrázok: AI
