Čerešňový sad na Brezine patrí k miestam, ktoré majú Trenčania spojené s množstvom osobných zážitkov. Staršie generácie ho poznajú aj ako „Čerešňák“ – miesto rodinných výletov, opekačiek, stretnutí mládeže, prvých lások a prvých bozkov. V dobrej spoločnosti sa tu vypil nejeden liter vína a športovci dodnes nezabúdajú na náročný výbeh po schodoch smerom k Pamätníku umučených.
Za vznikom sadu stojí dlhá ovocinárska tradícia Trenčína. Jej významnou osobnosťou bol učiteľ a člen mestskej rady Juraj Boček, označovaný za „otca“ trenčianskeho ovocinárstva. Pri výsadbe Breziny a zakladaní Čerešňového sadu bol mimoriadne aktívny. Ovocné stromy boli jeho celoživotnou záľubou a sadiť či štepiť ich učil školákov aj dospelých gazdov.
Boček za svoju prácu získal uznanie aj od panovníka Františka Jozefa I. Na jeho pamiatku bol neskôr pri cintoríne pod Juhom vysadený orechový sad. Záhradkárska osada, ktorá v tejto časti Trenčína vznikla omnoho neskôr, dodnes nesie názov Bočkove sady.
Trenčín mal vlastné ovocinárske škôlky
Prvá známa stromčeková škôlka v Trenčíne vznikla už v roku 1888. Ovocné stromy v nej šľachtili Juraj Boček a ružomberský záhradník Ján Tekula. Škôlku však v roku 1893 zničila povodeň.
V roku 1920 bola napravo od cesty z Trenčína do Soblahova, v priestore dnešnej Ulice Na Zongorke za kruhovým objazdom pod Juhom, založená štátna ovocná škôlka. Podľa dobových údajov sa v nej už tri roky po založení nachádzalo približne 100-tisíc zaštepených stromčekov. Ročne dokázala dodávať okolo 24-tisíc sadeníc a vypestovala aj približne 200-tisíc ovocných plánok. Mnohé z nich bezplatne rozdávali školám, aby sa žiaci učili stromy štepiť a vysádzať.
Po vzniku Československa sa o ovocinárstve na Považí písalo mimoriadne optimisticky. Dobová tlač ho označovala za „chlieb ľudu“ a tvrdila, že okolie Trenčína má také priaznivé podmienky, že by sa tu mohla vytvoriť akási „Kalifornia na Považí“.
Záhradkárske výstavy už pred sto rokmi
V roku 1922 vznikla v Trenčíne pobočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Organizovala obľúbené ovocinárske dni a výstavy. Prvá výstava ovocia z Trenčína a okolia sa konala v roku 1924 v trenčianskom Hoteli Tatra, dnešnom Hoteli Elizabeth.
Ovocinári už v tom období vyzývali majetnejších ľudí, banky a podnikateľov, aby budovali sušiarne, výrobne ovocných štiav a prevádzky na varenie marmelád či konzervovanie úrody. Či sa niekto touto výzvou skutočne riadil, sa podľa informačných tabúľ nezachovalo.
Brezina nebola vždy lesom
Zaujímavosťou je, že ani samotná Brezina nebola v 19. storočí zalesnená tak ako dnes. Na kopcoch okolo Trenčianskeho hradu sa rozprestierali najmä pasienky. Prvé brezy vysadil približne v roku 1847 trenčiansky farár Ľudovít Stárek. Práve podľa nich dostal budúci lesík meno Brezina.
Rozsiahlejšie zalesňovanie schválila mestská rada v roku 1887. Malo pomôcť zadržiavať vodu, zlepšiť jej vsakovanie do pôdy a podporiť pramene. Išlo o jeden z najväčších zelených projektov vtedajšieho Trenčína. V roku 1907 navyše majiteľka hradu Ifigénia d’Harcourt darovala mestu Trenčiansky hrad aj pozemky v jeho okolí, čím sa otvorila cesta k ďalšej ochrane a rozvoju Breziny.
História ukrytá pod zemou
Čerešňový sad nie je iba ovocinárskou a oddychovou lokalitou. Archeologické nálezy dokazujú, že priestor využívali ľudia dávno pred vznikom stredovekého Trenčína. Objavené tu boli kostrové hroby zo staršej doby bronzovej, fragmenty včasnostredovekej keramiky a pozostatky opevnenia.
Výskum priniesol aj nález objektu, ktorý archeológovia interpretovali ako možné keltské obetisko. Našli sa v ňom úmyselne rozbité keramické nádoby, zvieracie kosti, úlomky kovových a sklenených predmetov i dve nezvyčajné keramické tváričky. Čerešňový sad tak mohol byť súčasťou rozsiahleho opevneného sídla prepojeného s miestom dnešného Trenčianskeho hradu.
Oddych pre všetky generácie
Dnes v sade nájdete lavičky, relaxačné ležadlá, tienené miesta, murované ohniská, hojdacie siete, balančné prvky aj lanové preliezačky pre deti. Nechýba malé pódium, stojany na bicykle či informačné tabule približujúce históriu lokality.
Do Čerešňového sadu sa dostanete pešo priamo z centra Trenčína alebo počas sezóny turistickým vláčikom. Zo sadu možno pokračovať na Trenčiansky hrad, kde sa z tejto strany nachádza druhý vstup cez južné opevnenie.
Jeden výlet tak spojí prechádzku po Brezine, oddych alebo opekanie, návštevu hradu aj objavovanie menej známej histórie Trenčína. Čerešňový sad je miestom, kde sa tisícročná minulosť stretáva so spomienkami niekoľkých generácií Trenčanov. 🍒🌳🏰
