V roku 2024 uviedlo v rámci EÚ 56,4 % mladých ľudí vo veku 15 – 34 rokov so stredným alebo vysokoškolským vzdelaním, že ich práca má veľmi vysokú alebo vysokú zhodu s vyštudovaným odborom. Na prvý pohľad ide o relatívne priaznivé číslo. Pri detailnejšom pohľade však vychádza najavo, že situácia sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líši – a Slovensko patrí medzi štáty s väčšími problémami.
Slovensko pod priemerom EÚ
Na Slovensku uviedlo iba 46,2 % mladých ľudí, že ich súčasná alebo posledná hlavná práca výrazne zodpovedá ich vyštudovanému odboru. To nás radí medzi krajiny s najnižšou mierou zhody v celej Únii – hneď za Taliansko (41,6 %) a pred Dánsko (47,1 %).
Pre porovnanie, najlepšie si vedú Lotyšsko (76,5 %), Litva (76,1 %) a Nemecko (75,2 %), kde tri štvrtiny mladých pracujú v odbore, ktorý vyštudovali.
Rozdiel medzi Slovenskom a lídrami EÚ tak predstavuje takmer 30 percentuálnych bodov.
Vysoká škola zvyšuje šancu, ale nie istotu
V rámci celej EÚ platí, že čím vyššie vzdelanie, tým vyššia pravdepodobnosť práce v odbore.
- 46,1 % mladých so stredným vzdelaním uvádza vysokú zhodu
- 68,1 % mladých s vysokoškolským vzdelaním uvádza vysokú zhodu
Ani vysokoškolský diplom však nie je zárukou. Viac ako polovica absolventov umeleckých a humanitných odborov (52,2 %) pracuje mimo svojho vyštudovaného zamerania. Podobne sú na tom absolventi spoločenských vied, žurnalistiky a služieb.
Kde je zhoda najvyššia?
Najlepšiu zhodu medzi vzdelaním a prácou vykazujú odbory:
- zdravotníctvo a sociálna starostlivosť (80,6 %)
- informačné a komunikačné technológie (77,0 %)
- pedagogika a vzdelávanie (73,6 %)
Ide o oblasti s jasne definovanými kvalifikačnými požiadavkami, kde je odborné vzdelanie priamo podmienkou výkonu povolania.
Prečo je Slovensko na chvoste?
Nižšia miera zhody môže súvisieť s viacerými faktormi:
- štruktúra ekonomiky a pracovného trhu
- nedostatok kvalifikovaných pracovných miest v niektorých regiónoch
- tlak na rýchle zamestnanie po škole bez ohľadu na odbor
- odchod kvalifikovaných absolventov do zahraničia
Zároveň ide o subjektívne hodnotenie – mladí ľudia sami uvádzali, do akej miery ich práca zodpovedá ich vzdelaniu (veľmi vysoká, vysoká, stredná, nízka alebo žiadna zhoda).
Čo to znamená pre mladých?
Fakt, že viac ako polovica mladých na Slovensku nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali, neznamená automaticky neúspech. Mnohí si rozširujú kvalifikáciu, menia kariérny smer alebo reagujú na aktuálnu situáciu na trhu práce.
Otázkou však zostáva, či vzdelávací systém dostatočne reflektuje potreby ekonomiky – a či mladí dostávajú dostatok kariérneho poradenstva ešte počas štúdia.
Ak patríte medzi mladých absolventov, pracujete v odbore, ktorý ste vyštudovali? Alebo ste si našli cestu úplne iným smerom? Vaše skúsenosti môžu pomôcť otvoriť širšiu diskusiu o tom, kam sa má slovenské vzdelávanie a pracovný trh posunúť.
