Nové vydanie publikácie Housing in Europe – 2025 edition prináša detailný pohľad na to, ako Európania bývajú, koľko ich to stojí a ako sa vyvíjajú ceny nehnuteľností či nájomného. Dáta za rok 2024 ukazujú, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom vlastníckeho bývania, no zároveň medzi štáty s najmenším počtom izieb na osobu.
Vlastníctvo bývania: Slovensko patrí medzi európsku špičku
V roku 2024 vlastnilo v EÚ svoje bývanie 68 % obyvateľov. Slovensko však výrazne prevyšuje európsky priemer – až 93 % ľudí žije vo vlastnom. Vyšší podiel zaznamenalo už len Rumunsko (94 %).
Na opačnom konci stojí Nemecko, kde väčšina obyvateľov býva v nájme (53 %). Slovensko tak dlhodobo patrí medzi krajiny s tradične silnou orientáciou na vlastníctvo.
Menej priestoru než väčšina Európy
Priemerný počet izieb na osobu v EÚ bol v roku 2024 na úrovni 1,7 izby. Slovensko spolu s Rumunskom uzatvára rebríček – iba 1,1 izby na osobu, čo je najmenej v celej Únii.
Zároveň máme jeden z najvyšších počtov osôb na domácnosť – 3,1 osoby, čo je najviac spomedzi členských štátov. Pre porovnanie, v Nemecku, Dánsku či Švédsku sú to približne 2 osoby na domácnosť.
Tieto čísla naznačujú, že hoci väčšina Slovákov býva vo vlastnom, bývanie je často menej priestranné.
Preplnené domácnosti
V roku 2024 žilo v EÚ v preplnených domácnostiach 17 % obyvateľov. Najvyššie hodnoty mali Rumunsko (41 %), Lotyšsko (39 %) a Bulharsko (34 %).
Slovensko patrí medzi krajiny s vyšším počtom osôb na domácnosť, čo prirodzene zvyšuje riziko preplnenosti bývania, najmä v menších bytoch.
Dokážeme si udržať teplo?
Dobrou správou je, že problém s vykurovaním domácnosti na primeranú teplotu sa Slovenska netýka v takom rozsahu ako niektorých iných štátov. V EÚ si v roku 2024 9 % obyvateľov nemohlo dovoliť dostatočne vykúriť bývanie. Najhoršia situácia bola v Bulharsku a Grécku (19 %).
Ceny bývania rástli rýchlejšie než inflácia
Medzi rokmi 2010 a 2024 vzrástli ceny nehnuteľností v EÚ o 53 %. V niektorých krajinách bol rast extrémny – napríklad v Maďarsku (+231 %) či Estónsku (+228 %).
Nájmy sa v EÚ zvýšili o 25 % a inflácia za rovnaké obdobie dosiahla 39 %.
Domácnosti v EÚ v roku 2024 vynaložili v priemere 19 % svojho disponibilného príjmu na bývanie. V Grécku to bolo až 36 %, kým na Cypre iba 11 %.
Bývanie ako záťaž
Takmer 10 % obyvateľov miest v EÚ žije v domácnostiach, kde náklady na bývanie presahujú 40 % príjmu. V Grécku ide až o 29 % mestských domácností.
Zaujímavé je, že hoci ceny bývania rástli, podiel ľudí s nedoplatkami na hypotéke, nájme alebo energiách v EÚ klesol z 12 % v roku 2010 na 9 % v roku 2024.
Ekologická stopa bývania
Domácnosti produkujú významnú časť emisií skleníkových plynov najmä vykurovaním. V roku 2023 to bolo v EÚ v priemere 607 kg CO₂ na osobu, čo je výrazne menej než 921 kg v roku 2010.
Najvyššie hodnoty zaznamenalo Luxembursko (1 257 kg na osobu), najnižšie Švédsko (29 kg).
Čo to znamená pre Slovensko?
Slovensko je krajinou vlastníkov, no zároveň krajinou menších bytov a väčších domácností. Kombinácia vysokého podielu vlastníctva, rastúcich cien nehnuteľností a obmedzeného priestoru môže v budúcnosti ešte viac zvýrazniť tlak na dostupnosť bývania – najmä v mestách.
Ako hodnotíte situáciu s bývaním na Slovensku? Máme stavať viac bytov, podporovať nájomné bývanie alebo rekonštruovať starší fond?
Zdroj: Eurostat – Housing in Europe 2025 edition
Ilustračný obrázok AI
